Sobotňajší snem Matice slovenskej v Žiari nad Hronom vyslal smerom k vláde opäť signály, ktoré potvrdzujú, že táto kedysi celonárodná inštitúcia zostala verná HZDS: prešla s ním do opozície. Jej predstavitelia dramatizujú situáciu hysterickými vyhláseniami, podľa ktorých by sa mohlo zdať, že slovenskému národu hrozí vyhubenie. A to iba preto, že Matici sa tak ako každému v dnešnej hospodárskej mizérii máli mešec, ktorý sa jej ušiel. Pripomeňme, že tej Matici, ktorá organizuje slávnostné akadémie k výročiu vojnového slovenského štátu a odhaľuje pamätné tabule predstaviteľom ľudáckeho režimu. Tej Matici, ktorá usporiadala oslavnú výstavu o „živote a diele“ Jozefa Tisa, otvorene podporovala a podporuje jedno politické hnutie. A teraz povedzte, prečo by štát mal vôbec o takúto sektársku organizáciu čo i len zakopnúť. Matica slovenská už dávno nie je celonárodnou ustanovizňou (stačí sa pozrieť na jej členstvo), už dávno nezjednocuje národ a závan jej kultúrnych aktivít v posledných rokoch prerazil pach politikárčenia. Chápem, že pre konzervatívne Slovensko je veľmi ťažké uvedomiť si, že Matica, ktorá v minulom storočí zohrala nezastupiteľnú úlohu pri záchrane zvyškov národného povedomia, už dávno dohrala svoju historickú úlohu – aspoň v dnešnej podobe. Je však nevyhnutné uvedomiť si, že ochranu kultúrneho dedičstva musí prevziať v civilizovanej spoločnosti štát, že najväčšie poklady národného písomníctva nesmieme nechať napospas neštátnej inštitúcie. Tým skôr, že súčasné vedenie Matice nereflektuje na viaceré postavy alebo obdobia slovenských dejín, čím národ skôr ochudobňuje ako obohacuje. Štát by mal urýchliť prechod niektorých vzácnych inštitúcií pod svoju opateru, bez ohľadu na krik tých, čo si urobili z národnej hrdosti živnosť.
