Eduard Chmelár: Jozef Gregor Tajovský: Svetové výročie so svetovou hanbou
Výborné napísané
Ale sa mýlite, keď si myslíte, že terajšia vládnuca chamraď sa príde pokloniť a vzdať úctu spisovateľovi.
A čo ste tam nenahnali p. prezidenta?
Ďalej ďalšími postrehmi vychovávate…
Milan Majerník, Dolná Streda, 20. októbra 2024
+
Toto bol krásny článok, chýba mi toho viac… na škole nás učila p. Kanuchova slovenčinu a literatúru tak krásne, že z toho čerpám celý život. Toto deti dnes v škole nemajú… vieme o Kukučínovi, Tajovskom, štúrovcoch… básne, knihy, diela…
Andrea Bakošová, 20. októbra 2024
+
Veľmi záslužný text. Autor dokazuje, že je verejným intelektuálom par excellence a že na to nepotrebuje žiadne oficiálne posty à la „poradca premiéra“. Plne podpisujem jeho tvrdenie: „My sme kultúru z centra nášho verejného života vykorenili, je marginálna, neformuje nás. Prečo potom čakáme, že sa do našich životov môže vrátiť kultúrnosť, dôstojnosť, krása, dobro a noblesa?“ Bude treba ešte vykonať veľa práce na „roli národa dedičnej“, teda na poli kultivácie nás samých, aby sme dokázali oceniť takých, ako bol napr. J. G. Tajovský a najmä aby sme sa dopracovali na jeho úroveň a k jeho odkazu!
Emil Višňovský, 20. októbra 2024
+
Jeden z najkrajších či najlepších textov pána Chmelára, s ktorým sa mimochodom v mnohých veciach názorovo úplne míňam.
Rešpektujem ho ako ľavicovo liberálneho intelektuála. Je ich u nás takých len zopár.
Kam sme sa ako národ kultúrno intelektuálne dostali až do tohto momentu našich dejín, pri vládnutí Fico IV sa mi ani len písať nechce. Škoda slov na tú skupinku ľudí.
Patrik Skala, 20. októbra 2024
+
Krásne, dojímavé, dôstojné a pritom smutné!
Znova a znova príbeh veľkého muža, žiarivej osobnosti slovenských dejín, ktorý sa nateraz adekvátnej úcty a uznania v plnom rozsahu nedočkal, ale napriek tomu dosiaľ žije v srdciach tých, ktorí rozumejú a vedia, že to má zmysel, pre ďalších tohto druhu, lebo i oni stále sú a budú…
Beáta Balková, 20. októbra 2024
+
Prečo dnešné deti toto nedostanú v škole? Skúste im na začiatku dať zoznam kníh na povinné čítanie. Napísať obsah z nich. Výsledok bude katastrofa. Narodné povedomie čistá nula. Celá spoločnosť zlenivela, vzájomná úcta na nule, nové bývania sú síce pekné, ale obohnané vysokým betónovým plotom, sused nechce poznať suseda, nieto ešte s ním prehovoriť, atď. Dalo by sa písať ešte ďalej. Demokracia je iba slovko, ktorým sa každý iba oháňa, ale keď čítam rôzne príspevky, je v nich iba plno nenávisti. Toto učí demokracia? Z vývoja po 89-tom som sklamaný najmä po duchovnej stránke. Mám obavu, že na zmenu vo vlastenectve niet sily, odvahy, chuti. V mladej generácii sa vychovala najmä zbabelosť.
Jozef Tkáč, 21. októbra 2024
+
Veľmi pekne napísané. Ďakujem.
Iva Olšovská, 21. októbra
+
Veľmi krásny a zároveň i smutný komentár. Toto je veru hanba všetkých… od politikov až po bežných ľudí 😪.
Tatiana Čmolíková, 21. októbra 2024
+
Ďakujeme. Je mi ľúto, že ste dopredu na Vašom statuse neupovedomili ľudí o tomto výročí … predsa ste verejne sledovana mienkotvorná osoba… mi pripadá učelové.
Ružena Majorová, 21. októbra 2024
+
Je to naozaj smutné, ako Slováci kašlú na svojich klasikov. Kde bola pani ministerka kultúry, ktorá sa tak oháňa svojím národným cítením. Obávam sa, že meno spisovateľ J. G. Tajovský jej nič nehovorí. Ale ryba vždy smrdí od hlavy. Pokiaľ nebudú vzdelaní ľudia na Slovensku vo vedúcich postoch, pôjde to s nami dole vodou a záujem o kultúru, na ktorú sa tu z vysoka kašle, len odzrkadľuje biedu tohto národa.
Marcela Macharáčková, 21. októbra 2024
+
Veľmi dobre a hlavne pravdivo napísané. Naša spoločnosť si veľakrát ctí to, čo si česť ani nezaslúži a naopak, to, čo si česť zaslúži, si ani nevšimne.
A vládne garnitúry, všetky, škoda reči, hanba.
František Kuchajda, 21. októbra 2024
