Trvalo sa zvyšujúci počet obyvateľov planéty Zem, ktorí trpia nedostatkom vody – tejto najcennejšej životodarnej tekutiny, bol podnetom pre VZ OSN ,ktoré vyhlásilo 22. marec za Svetový deň vody.
Voda je obdivuhodná látka, ktorá sa nachádza na Zemi vo všetkých skupenstvách hmoty a v obrovskom množstve, ale z tohoto množstva len asi 2,7 % je voda sladká, ktorá je pitná a použiteľná na závlahy poľnohospodárskych plodín. Kvalitnú pitnú vodu berieme jako samozrejmosť – pokiaľ neotočíme vodovodným kohútikom a voda netečie alebo tečie špinavá. Približne 500 mil. obyvateľov Zeme žije v púštnych oblastiach a trpí veľkým nedostatkom vody a takmer polovica obyvateľov Zeme nemá kvalitnú, zdravotne nezávadnú vodu, počas celého roka. Slovensko je krajina, ktorá leží na stredoeurópskom rozvodí a radí sa k vyspelým krajinám. Napriek tomu len 81 % obyvateľov je zásobovaných z verejných vodovodných zdrojov a len 53 % odvádzanej odpadovej vody je odkanalizovaných a čistených v čistiarňach odpadových vôd (nie vždy so 100 % účinnosťou). Preto naše potoky a rieky sú z väčšej časti znečistené (4. Až 5. stupeň znečistenia).
Hovorí sa, že pred ohňom utečieš, ale pred vodou nie. V posledných obdobiach sme svedkami častých povodní v najrozličnejších častiach sveta, ale i u nás na Slovensku. Povodne vznikajú nerovnomerným rozložením atmosferických vodných zrážok, rýchlym topením snehu, ale i zlým obhospodarovaním krajiny, napríklad odlesnením veľkých území, najmä svahovitých plôch. Sú tu aj celosvetové príčiny – likvidácia lesných porastov najmä tzv. tropických dažďových pralesov v rovníkových oblastiach. Táto nepremyslená ľudská činnosť spôsobuje veľké teplotné rozdiely a z toho dôvodu sú prudké vetry a nerovnomerné rozloženie zrážok Raz veľké suchá – následne neúrody, požiare lesov a klimatologický fenomén El-Ňino v Amerike. Inokedy obrovské záplavy, hurikány (Mich). Vedci predpokladajú vplyvom globálneho otepľovania zvýšenie priemernej ročnej teploty do roku 2050 od 1,5 do 4,5 °C, čo by spôsobilo katastrofickú zmenu klímy. Škody z tohtoročnej povodni na Východoslovenskej nížine sa predbežne odhadujú na viac jako 400 mil. Sk. Zadržanie vody v krajine a jej rovnomerný odtok je základom toho, aby v budúcnosti naša krajina poskytovala našim deťom a vnukom dobré životné podmienky. Úprava krajiny je ale dlhodobá záležitosť. Veď novovysadený les si začne plniť svoju vodohospodársku funkciu po 20 až 50 rokoch. Preto už nie je čas čakať, ale urýchlene musíme pripraviť našu krajinu na predpokladané klimatické zmeny, aby sme na Slovensku mali dostatok kvalitnej pitnej vody a znížili nebezpečenstvo povodní na minimum. Ľudia potrebujú prírodu so všetkými zložkami – vzduch, voda, pôda, rastliny a živočíchy, ale príroda nás ľudí ako takých nepotrebuje. Preto musíme harmonicky žiť s prírodou a rozumne hospodáriť a využívať neobnoviteľné zdroje a šetrne využívať a neznehodnocovať obnoviteľné zdroje ako je pôda, rozmanitosť rastlín a živočíchov, ale i dnes oslavovanú vodu.
