Poľnohospodárstvo, potravinárstvo, ústavný zákon na ochranu pôdy, strata sebestačnosti a kvalita potravín sa stáva právom témou dnešných dní aj vďaka tomu, že konečne vláda a hlavne ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná nezostáva len pri vyhláseniach, ale koná. Dôvodom sú predovšetkým pretrvávajúce aféry, ktoré sú predmetom rokovania najvyšších predstaviteľov vlád a V4, a nie len tých. Potvrdilo sa, čo vlastne sme všetci vedeli, že potraviny aj iné výrobky na trhu v Európskej únii hoci majú rovnakú značku, kvalitou sú rozdielne napr. pre Rakúšana a Slováka. Kvalita potravín sa stala témou, ktorú umocnilo dovoz mäsa z Brazílie(hydinového, hovädzieho) napadnutého salmonelou.
Nemôžeme opomenúť trochu histórie
Cestu k strate sebestačnosti aj kvality potravín sme vydláždili schválením uznesenia vlády ČSFR č. 689/1990 o ekonomickej reforme v poľnohospodárskom a potravinárskom komplexe. Jadrom agrárnej reformy bola cenová liberalizácia a reštrikcia subvencii do poľnohospodárskej prvovýroby. Za operáciou v hodnote desiatok miliárd korún bol zámer zdražiť potraviny, znížiť ich spotrebu, utlmiť domácu výrobu aj pod hranicu sebestačnosti s tým, že potravinový trh bude otvorený lacnejšiemu dovozu. Tu sa začala permanentná bieda a finančne podvyživené poľnohospodárstvo a potravinárstvo, na ktorom majú podiel všetky predchádzajúce vlády. Je tomu tak preto, že pri realizácii reformy došlo k ideologizácií ekonomiky, negácii minulosti a fetišizácii trhu.
Výsledkom bezbrehého otvorenia trhu s potravinami, úpravy či zrušenia noriem na zníženie kvality výrobkov a ovládnutia trhu potravín obchodnými reťazcami je to, že napr. za rok 2016 sme doviezli na Slovensko potravinárske výrobky v hodnote 4 103,30 mil. € pri rekordnom zápornom salde 1 273,50 mil. €. Zastúpenie agropotravinárskych výrobkov vyrobených na Slovensku v obchodných reťazcoch na území SR bolo v roku 2016 podľa monitoringu SPPK na úrovni 39,91 % Najvyššie zastúpenie domácich výrobkov je zatiaľ vo vajciach (72 %), mlieku (63 %) mede (61 %), minerálnej vode (60 %). Hydinové výrobky, čerstvá zelenina, ovocie, cestoviny sa pohybujú v rozmedzí 34 – 30%! Slovenská republika s necelými 40 % podielu vlastných agropotravinárskych výrobkov je na chvoste krajín v EÚ v sebestačnosti (teda aj potravinovej bezpečnosti). Susedné štáty majú zastúpenie domácich potravín medzi 70 – 80 %, v krajinách západnej Európy je to viac ako 80%.
Obchodné reťazce
Obchod je na Slovensku rovnako ako v iných krajinách Európskej únie po priemysle druhým najväčším zamestnávateľom. Na Slovensku pracuje v obchode bezmála 340 tisíc ľudí. V roku 2000 na Slovensku 80 % obratu v obchode s potravinami tvorili domáce firmy, prevažne v klasických samoobsluhách a pultových predajniach, a len 20 % zahraničné veľkoplošné predajne. V roku 2016 tržby v obchodných reťazcoch predstavoval až cca 90 % zo všetkých nákupov.
Podstatný podiel na zastúpení slovenských výrobkov na trhu s potravinami majú obchodné reťazce, ktoré diktujú podmienky pre dodávateľov aj požadovanú kvalitu. Z tohto pohľadu v roku 2016 najvyšší podiel slovenských výrobkov na pultoch mali slovenské obchodné reťazce COOP Jednota 59 % a CBA 54 %. Najnižší podiel slovenských výrobkov mal Lidl – 17 %, Billa a Tesco mali 39 % a Kaufland 37 %. Podľa údajov Aktuality.sk za rok 2015 najvyššiu rentabilitu (8,7 %), zisk 84,8 mil. € vykazuje Lidl, Tesco 6,7% rentabilitu, 92,6 mil. € zisk, Kaufland 4,3 % rentabilitu, 40,1 mil. € zisk. COOP Jednota 1,3% rentabilitu, 2,4 mil. € zisk. Rentabilita znamená, že z každého utŕženého eura zarobí napr. Lidl skoro deväť centov. Je zrejme, že vyššie zastúpenie slovenských potravín na pulte má za následok nižšiu rentabilitu aj zisk.
Popravde však treba povedať a súhlasiť s tvrdením Zväzu obchodu a cestovného ruchu SR, že ak by sa umiestnila celá dnešná slovenská prvovýroba potravín na pultoch slovenských obchodov, tak by vykryla požiadavky trhu na 50 %! A to za stavu, keď napr. spotreba mäsa na obyvateľa oproti roku 1989 poklesla o cca 20 kg za rok! Pre vládu to znamená predovšetkým podporovať prvovýrobu, budovať a modernizovať potravinársky priemysel, pri ktorých odborníci odhadujú investičný dlh v miliardách eur. Výrobcom potravín v postavení k obchodným reťazcom mal pomôcť napr. Zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných reťazcoch (rok 2012), ale oveľa viac by potravinárom aj poľnohospodárom pomohlo zriadenie silnej organizácie, najlepšie celoslovenského nákupného a odbytového združenia, ktoré by bolo dôstojným partnerom nadnárodným obchodným reťazcom.
Hydinársky priemysel
Ten bol (svojho času) výkladnou skriňou slovenského agrosektora a potravinárstva. Bol výsledkom cieľavedomej práce poľnohospodárov, podnikov služieb, vedecko-výskumnej základne a zjednoteného úsilia pre budovanie spoločných podnikov počnúc prvovýrobou a finálnym spracovaním končiac. Významným faktorom pre rozvoj hydinárstva na Slovensku bolo vybudovanie krmovinárskeho priemyslu, ktorý vyrábal kŕmne zmesi založené na výsledkoch výskumu a aplikovania najnovších vedeckých poznatkoch. Kvalita vychovaných kurčiat, vajec a ostatnej hydiny zodpovedala najvyšším kritériám.
Ekonomika chovu brojlerových kurčiat je založená na racionálnej výžive, aplikácii moderných technológií a využití genetického potenciálu kurčiat. Aplikované výsledky výskumu a praxe sú pre bežného občana fascinujúce. Docieliť, aby sa kurča z cca 1,5 kg kŕmnej zmesi premenilo v priebehu poldruha mesiaca na 1 kg brojlerového kurčaťa, je úloha, ktorú dokážu splniť najlepší výrobcovia.
Honba za ziskom nemá žiadne zábrany a, bohužiaľ, neobchádza ani hydinársky priemysel. Pre zisk je schopný chovateľ, výrobca krmív, spracovateľ a ďalší v rade porušiť akékoľvek technické aj morálne normy. Svedectvom môžu byť len za posledných dvoch rokov napr. dovezené brazílske kuracie prsia s antibiotikami, poľské prsia so salmonelózou, poľské kuracieho mäsa s obsahom nepovolených polysulfátov, poľské vajcia s vysokým obsahom dioxínov a nakazené salmonelou. V marci 2017 sa doviezlo na Slovensko kuracie mäso z Brazílie, ktoré ohrozuje zdravie spotrebiteľov. Ako konštatuje Únia hydinárov Slovenska, takéto mäso bolo zistené v 495 stravovacích zariadeniach – potravinová bezpečnosť na Slovensku v oblasti hydinového mäsa je katastrofálna . Najväčším nebezpečenstvom je použitie takéhoto mäsa v školských a spoločných zariadeniach. Konzumácia mäsa má dopad na deti a mládež – zníženie imunity, vznik alergií alebo iné negatívne následky.
Legislatíva a kvalita potravín
Európska únia zabezpečuje bezpečnosť a kvalitu potravín legislatívou, ktorá má prísne pravidlá iba pokiaľ ide o certifikované analytické metodiky. V praxi však kvalitu ponecháva na členské štáty, respektíve na výrobcov (v rámci pravidiel o dodávateľsko-odberateľských vzťahoch). Za kvalitu a bezpečnosť potravín v Európskej únií zodpovedá tá krajina, v ktorej sa potraviny vyrobia podľa platnej legislatívy krajiny a pokiaľ krajina nemá žiadnu národnú legislatívu, platia pravidlá, ktoré nastaví dovozca. Pri tom platí klauzula vzájomného uznávania medzi štátmi Európskej únie, t. j. že vždy sa potravina hodnotí podľa legislatívy tej krajiny, kde bola vyrobená. Na Slovensku roky platila prísna (a aj dodnes platí) národná legislatíva, ale nemá silu na presadenie menovitých kvalitatívnych noriem. Európska komisia pri úprave vyhlášky predovšetkým skúma, či táto nebude brániť voľnému pohybu tovaru. Keďže národne legislatívy (vlastne národní výrobcovia) majú rôzne parametre kvality (teda voľnosť receptúr), je bežné, že napr. smotanový jogurt vyrobený na Slovensku musí obsahovať minimálne 10 % tuku. U našich susedov tento atribút nie je legislatívou daný a výrobca môže vyrobiť jogurt so 6-percentným podielom tuku. Keďže platí klauzula vzájomného uznávania, nemôže slovenský dovozca namietať (môže však tovar nekontrahovať). Kupujúci v obchode predpokladá, že smotanový jogurt zo zahraničia má rovnaký obsah tuku ako domáci a rozhodne sa napr. podľa pekného obalu. Výrobcovia na Slovensku tým, že sú viazaní prísnou národnou legislatívou v mnohých prípadoch strácajú schopnosť konkurovať zahraničným výrobcom, čo je daň za kvalitný výrobok. Z toho dôvodu je volanie po revízií potravinovej bezpečnosti v Európskej únii je zo strany Slovenska a štátov, ktoré majú podobný názor, plne opodstatnené.
Všeobecne pod tlakom spotrebiteľov po štyroch rokoch dohadovania o geneticky modifikovaných plodinách Európsky parlament ponechal rozhodovanie na národných vládach. Podobná komplikovaná situácia je aj u geneticky modifikovaných organizmov. Rakúšania aj Maďari zakázali už predtým akúkoľvek kultiváciu GM plodín. Na Slovensku sa GM kukurica pestuje na minimálnej ploche, aj to pre účely priemyslu. Paradoxom je, že kurence a ostatnú hydinu kŕmime GM sójou z USA a Južnej Ameriky. Podobná situácia je v dovoze mäsa zo zahraničia. Pre spotrebiteľa je dôležité aby si všímal obal, pretože ak potravina obsahuje viac ako 0,9 % GMO, musí to byť podľa legislatívy zreteľne označené na obale výrobku.
Ako ďalej?
Kladie si otázku poľnohospodár, potravinár, ekonóm, občan aj vláda. Všetci sa zhodujú v tom, že súčastny stav je neudržateľný. Podstatnú časť dovážaných potravín si vieme vyrobiť doma. Bohužiaľ, aj to, čo dorobíme doma, napr. mäso, mlieko , olejniny a ďalšie produkty končia v zahraničí len preto, že spracovateľské kapacity sme zlikvidovali. Musí sa zmeniť štruktúra poľnohospodárskej výroby, obmedziť pestovanie obilnín, kukurice a olejnín, ktoré bez zhodnotenia vyvážame, čím z roka na rok znižujeme pridanú hodnotu a zvyšujeme už aj tak vysoké záporne saldo zahraničného obchodu. Musíme sa vrátiť k pestovaniu zeleniny, strukovín, krmovín, technických plodín (napr. kŕmnej repe, ktorá je okrem iného vynikajúcou surovinou pre výrobu biometánu v bioplynových staniciach), rozšíriť ovocinárstvo, podporiť vinohradníctvo, teda činnosti, ktoré poskytujú nové pracovné príležitosti a vrátia krajinu do podoby, ako ju poznali naši otcovia. Toto je možné realizovať v prijateľnom časovom horizonte. Živočíšna výroba a jej oživenie je beh na dlhšie trate. Chov hydiny (výkrm) je možné obnoviť v krátkom čase, obnova chovu ošípaných a výroba bravčového mäsa je horizont niekoľkých rokov a obnoviť chov hovädzieho dobytka bude trvať desať aj viac rokov. Potravinársky priemysel sa bez veľkej finančnej injekcie a podpory odbytu z miesta nepohne.
Dobrý hospodár nepredal teľa ani krmivo, predal býka, krmníka a produkty živočíšnej výroby. Aby sa takto mohol správať, musí byt jeho produkcia rentabilná, inak poľnohospodárstvo zakape. Poľnohospodárska politika Európskej únie nikdy nepodporovala priamo prvovýrobu v nových členských krajinách a uspokojila sa s tým, že hospodár udržiaval pôdu v nezaburinenom stave (to sa slangovou formou nazýva „brať peniaze za nič nerobenie“ a pritom sa ničia všetky porasty vrátane borievok). Vlády od roku 1989 v žiadnom prípade k poľnohospodárom neboli štedré, zatiaľ čo vlády v starých štátov Európskej únie hľadali a našli vždy spôsob ako poľnohospodárom aj inak ako legálne pomôcť. Len tak sa stalo, že na dedine v týchto štátoch okrem filharmónie a symfonického orchestra nič nechýba.
Zdá sa, že vláda, ale najmä MPRV SR pochopilo, že je najvyšší čas nie len konštatovať katastrofálny stav, ale treba konať. Odložiť politické tričká a jednoznačne odborníkmi zadefinovať stratégiu poľnohospodárstva, potravinárskeho priemyslu, služieb, školstva, výskumu a tento projekt schváliť v parlamente SR ako dlhodobú úlohu pre všetky budúce vlády. Mimoriadnu pozornosť si zasluhuje jednoznačné posolstvo Európskemu parlamentu zo štátov V 4 nie len s požiadavkou mať rovnakú výšku priamych platieb, ale zabezpečiť rovnaké pravidlá pre poľnohospodársku politiku pre všetky štáty Európskej únie.
Poľnohospodárstvo, potraviny, sebestačnosť často spájame s vlastenectvom. V tejto súvislosti by sme nemali zabúdať na ochranu pôdy, ktorá predstavuje najlepšiu investíciu do budúcna. Profesor Hraško definuje vzťah k pôde: „Národná pôdna politika by mala zabezpečovať a maximálne stimulovať využívanie pôdy v hraniciach štátu na základe vedecky správnych a rozumných princípov využívania pôdy ako trvalého zdroja bez zníženia jej úrodnosti. Produkčnú pôdu treba jednoznačne označiť za prírodne bohatstvo nielen jedinca, ale aj národa, štátu i celého ľudstva.“
Ing. Anton Julény sen. je poľnohospodársky inžinier
