Milý Peter – to oslovenie vychádza z tónu tvojej najnovšej knižky Môj život s Demi Moore, ktorá vyšla tento rok vo vydavateľstve Ikar. Moje prvé živé stretnutie s tebou mal na svedomí fakt, že na oddelení reportérov v redakcii Pravdy, kam som nastúpila pred osemnástimi rokmi, ešte pre mňa nemali stôl ani stoličku, a tak ma šéfredaktor na čas posadil „na kultúru“ do jednej miestnosti s tebou.
Na našom vtedajšom pracovnom spolusedení bola príjemná nielen tvoja ústretová kolegialita, ale aj to, že si sa na nikoho nehral. A to si sa, vzhľadom na kvalitu svojej tvorby, pokojne mohol. Nerobil si to však. A nie preto, že vtedy ešte Slovensko svoje skutočné osobnosti netopilo v mori cleb(ritiek) tak, ako sa topia mačence, keď je ich priveľa. Nerobil si to pre svoju priamosť, ktorou si nikdy nešetril a ktorou si nešetril nikoho. Najmä si to však nerobil azda pre svoj pohľad na svet. A ten, ako to bolo jasné nielen naživo, ale aj čierne na bielom v tvojej tvorbe, šiel a ide prihlboko na to, aby bažil po povrchovom a povrchnom blýskavom nátere, aj keď mnohí, špeciálne tí, čo sa ťažko ponárajú hlbšie, to tak môžu vnímať.
Láskavo, ale nebolestínsky
Na tvojom pohľade či vnímaní života pretaveného do kníh je pritom extrovné, a preto čitateľsky aj ľudsky príťažlivé, že do človečenských zákutí siahajúcich až na naše ľudské dná sa vieš ponárať iskrivo vtipne a s humorným nadhľadom a pritom citlivo. Akokoľvek totiž vieš byť vo svojich prácach britký, a to teda vieš, presakuje zo zrkadla, ktoré čitateľom nastavuješ, láskavosť. A niektorí čitatelia ten nie vždy lichotivý obraz seba samých prežrú, ba začnú ťa preň mať dokonca radi. Nepochybne aj preto, lebo rovnaké zrkadlo nastavuješ aj sebe. A nenastavuješ ho bolestínsky ufňukane, ale s úsmevným, až figliarskym šarmom a poctivo. Napriek tomu, že máš veľa nažité. A nie iba dobrého. Pretaviť to do zdanlivo ľahučkej až ľahtikárskej, v podstate však hlbokej úvahy a ešte tomu s rozprávačskou gráciou je umenie. Encyklopedické informácie o tebe uvádzajú, že si sa narodil v Považskej Bystrici, detstvo prežil v Púchove, neskôr v Čadci, že si prešiel rôznymi zamestnaniami vrátane novinárskeho (pár rokov si bol aj šéfredaktorom, konkrétne Literárneho týždenníka, ale aj rozhlasákom), popri ktorých si vyštudoval politológiu. Mimochodom, práve toto vzdelanie presakuje pri tvojich rozhovoroch s Demi do dôležitej a mimoriadne obohacujúcej línie príbehu. V encyklopédiách ešte píšu, že patríš medzi významných slovenských prozaikov a že tvoje diela vysoko hodnotia čitatelia i literárna kritika. Nepíšu, že je to vzácna a nie častá – hoci nie bezvýhradná – zhoda, ale kto sa trochu vyzná, vie svoje.
Za zrkadlom našich ja
Potvrdzuje to aj tvoj Môj život s Demi Moore. Príbeh stretnutia so známou herečkou, v ktorom je fikcia natoľko prepletená so skutočnosťou, že človek si až do posledného slova nie je istý, čo z prečítaného sa udialo naozaj a čo len v tvojej hlave, nás vtiahne ďalej ako za zrkadlo tvojho života. A to niekedy dráždi, už popudzuje. Každý čitateľ sa totiž ocitne za zrkadlom toho vlastného, a natoľko, že sa odrazu vidí obnažený až za hranicu svojej nahoty. Až tam, kam sa aj v intimite samoty odhodlá nakuknúť len vo výnimočných záchvatoch úprimnosti. Tam, kde vari všetci žijeme svoje nepriznané príbehy s Demi či s inými Moormi… Milý elegantne drsný, ale aj citlivý a nekonvenčný spisovateľ Peter, keď som sa pri čítaní tvojich zážitkov s Demi Moore zabávala, ale aj až do živého uvažovala, zapísala som si: „Peter Holka je dôkaz, že citlivosť nie je hanba, pre ktorú sa o nej (o citlivosti) traduje, že pristane iba ženám. Pravda, toto poznanie možno označiť ako základné pri čítaní každej jeho knihy.“ K onomu poznaniu, milý nielen dobre, ale zavše aj jemne, no nástojčivo provokujúci Peter treba dodať, že zo života s Demi, ako i z tvojich ostatných kníh presakuje aj videnie pod povrch vecí. A napovedá, že je cibrené nielen priezorom spisovateľa, ale aj nerýchleným pohľadom hĺbavého novinára s brilantným postrehom. A fundovaného glosátora. Aj preto je tvoj Môj život s Demi Moore do značnej miery najmä naším životom so sebou samými. S tým, čo sa nám v životoch deje a ako sa my dejeme v kontexte skutočnosti.
Znepokojivé, preto kontroverzné
Milý všetkými možnými slovami a metaforami mazaný a štylisticky dobre podkutý Peter, aj pri tejto tvojej knihe stojí za výraznú zmienku jazyk, akým čitateľom približuješ, čo všetko si zažil s Demi Moore, kým bola tvoja manželka v kúpeľoch. Je plný každodennej šťavnatosti a poetickosti, ale aj nekaždodenných osviežujúcich nárečových zvratov, ktoré sú do kontextu tvojich rozhovorov s Demi zasadené tak, že im nepochybne rozumie nielen táto hollywoodska hviezda. Okrem toho, že si jej aj takto pomohol vniknúť do reálií našich dní, však máš aj inú zásluhu. Množstvo vedomostí, ktoré Demi jemne prisúvaš, rozširuje aj čitateľovu rozhľadenosť. A inšpiratívnou čerešničkou na premýšľanie je tvoje s glosovanie našich nehviezdnych pomerov. Pravda, tvoj Môj život s Demi Moore je aj znepokojivé čítanie, ktoré určite viacerých pohorší. Hovorí totiž aj o mnohom mnohým síce dôverne známom, ba dokonca poznanom, ale zväčša zamlčiavanom. Pre mužov môže byť výpoveďou, s ktorou sa pri troche odvahy stotožnia, pre ženy zriedkavou možnosťou nazrieť do mužského sveta, mužského uvažovania a prežívania života. To všetko, pretože vyslovené, si však nezriedka vyslúži aj obvinenie z istého kacírstva. Môj život s Demi More, ktorý je reportážou o chlapskom vnútri a o všeličom ďalšom, zväčša tabuizovanom a často navonok odsudzovanom, možno tiež. Ale nech ti je, milý odvážny a veľa vraviaci Peter, útechou, že na rozdiel od svojich sudcov a katov zostávajú, hoci upálení, na celé veky žiť práve kacíri.
