V pondelok 16. februára 2015 vstúpili do platnosti nové sankcie voči Rusku. Niet na nich nič nové a už si pomaly začíname zvykať, že uvaľovanie sankcií na Rusko sa stáva bežnou súčasťou agendy európskych politikov. Po zbežnom prezretí zoznamu osôb, na ktoré sa nové sankcie vzťahujú, ma predsa len zaujali niektoré mená – ide o poslanca štátnej dumy Josifa D. Kobzona, inak už staršieho, v Rusku mimoriadne populárneho speváka, a Valerija F. Raškina, poslanca dumy a zakladateľa občianskeho hnutia Červená Moskva. V odôvodnení, prečo sa dostal na zoznam osôb, ktoré majú zakázaný vstup do EÚ, ako aj zmrazené účty, sa hovorí, že J. D. Kobzon: „Navštívil takzvanú Doneckú ľudovú republiku a počas svojej návštevy predniesol vyhlásenia, ktorými podporil separatistov. Bol tiež vymenovaný za honorárneho konzula tzv. Doneckej ľudovej republiky v Ruskej federácii. 20. marca 2014 hlasoval za návrh federálneho ústavného zákona ,o prijatí Krymskej republiky do Ruskej federácie a vytvorení nových federálnych celkov v rámci Ruskej federácie – Krymskej republiky a mesta s federálnym štatútom Sevastopol‘.“ V prípade poslanca V. F. Raškina sa konštatuje, že hnutie Červená Moskva „organizovalo verejné demonštrácie na podporu separatistov a tým podporilo politiky, ktoré narúšajú územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny“. Ďalej nasleduje to isté obvinenie ako u Kobzona, t. j. hlasovanie vo veci Krymu a Sevastopoľa. [ROZHODNUTIE RADY (SZBP) 2015/241 9. februára 2015. In: Úradný vestník Európskej únie, L40/14, 16.2.2015.]
Foto: Lake Crimsom / Creative Commons
Ak si v oboch prípadoch odmyslíme hlasovanie poslancov v dume o zákonoch vzťahujúcich sa ku Krymu a Sevastopoľu, ktoré nemôže byť rozhodujúce pre udelenie sankcií, lebo to by sa musela na zozname ocitnúť celá duma okrem jedného poslanca, ktorý hlasoval inak (Pravda, 20. 3. 2014), tak dôvody, o ktoré sa sankcie proti nim opierajú, sa redukujú už len na: v prípade Kobzona je to jeho podpora separatistov vyhláseniami a funkcia honorárneho konzula; Raškin sa previnil tým, že sa podieľal na demonštráciách na podporu separatistov, čím podporil politiku, ktorá podľa rozhodnutia Rady Európskej únie „narúša alebo ohrozuje územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny“ [ROZHODNUTIE RADY (SZBP) 2015/241 9. februára 2015].
V dôvodoch pre udelenie sankcií ma najmä znepokojuje, že Kobzonova vina spočíva v tom, že svojimi vyhláseniami podporil separatistov. A to mu ešte Rada Európskej únie odpustila jeho ďalší neodpustiteľný prehrešok proti územnej celistvosti Ukrajiny, spočívajúci v tom, že pravdepodobne ako prvý zaspieval aj hymnu Doneckej národnej republiky a dokonca ju spieval aj s vodcom doneckých „separatistov“ A. Zacharčenkom. Vina Raškina je v jeho účasti na občianskych demonštráciách na podporu separatistov. Ak je teda jedným zo skutočných dôvodov sankcií proti Kobzonovi a Raškinovi fakt ich verejnej podpory „separatistov“, ktorou narušili územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny, tak mi celkom prirodzene hneď napadá otázka – a čo bude s nami, ktorí sme v EÚ a tiež podporujeme DNR a LNR svojimi názormi a činmi? My tiež narúšame celistvosť a suverenitu Ukrajiny? Ak k dôvodom sankcií proti Kobzonovi a Raškinovi patria ich vyhlásenia a demonštrácie na podporu DNR a LNR, nie sú tieto sankcie narušením ich práva na slobodu slova a prejavu? Veď ak by sankcie voči nim neboli aj za uplatnenie ich práva slobodu slova a prejavu, prečo sa potom explicitne objavujú v rozhodnutí Rady Európskej únie pri ich mene? Ako je možné, že ruskí občania sú Radou Európskej únie potrestaní za slobodu slova a prejavu, a Európania si môžu hovoriť, čo chcú a demonštrovať, za čo chcú? Alebo je rozhodnutie Rady nejakou predzvesťou „zjednocovania“ názorov aj v rámci EÚ?
