Minulý týždeň zverejnila Svetová organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) prvé odhady produkcie obilnín na tento rok. Vyplýva z nich, že naša Zem by mala v roku 2000 vyplodiť 1890 miliónov ton cereálií. Kto vie počítať, ľahko sa dopracuje k záveru, že z tohto množstva by sa každému zo šiestich miliárd obyvateľov tejto planéty mohlo ujsť až 0,86 kg múky alebo ryže denne. Vzniká teda otázka, ako je možné, že vo svete podľa údajov OSN hladuje 790 miliónov ľudí? Odpoveď je jednoduchá: príčinou hladu vo svete nie je nedostatok potravín, ale ich nespravodlivé prerozdelenie. Nečudo, že populárny nezávislý kandidát na funkciu londýnskeho starostu Ken Livingstone sa nedávno blysol výrokom, že súčasný globálny kapitalizmus má na svedomí toľko mŕtvych ako Hitler za druhej svetovej vojny. A vo svete takýchto trendov rovnako nie je prekvapujúce, že generálny tajomník OSN Kofi Annan na minulotýždňovom summite krajín G7 vyzdvihol úsilie Kuby v oblasti zdravotníctva, vzdelávania a alfabetizácie obyvateľstva. Kto má totiž srdce, nemôže tvrdiť, že s týmto svetom je všetko v poriadku, že politika najvyspelejších štátov planéty je správna, že kľúčom k riešeniu globálnych problémov je globálny trh. Raz musí prísť čas, keď si krajiny bľabotajúce o svojich strategických záujmoch uvedomia, že investovať do odstránenia hladu na planéte je tým najstrategickejším krokom pre napĺňanie záujmov celého ľudstva.
