Vážny diplomatický a politický konflikt, ktorý iniciovali niektoré osoby z vlády Českej republiky, vznikol vraj z dôvodu výsledkov vyšetrovania výbuchu dvoch objektov v muničných skladoch v obci Vrbětice, ktoré sa stali v roku 2014. Policajná národná centrála proti organizovanému zločinu a Bezpečnostná informačná služba oznámili, že získali „silné indície“, že nevyjasnené vrbětické výbuchy majú na svedomí ruskí agenti.
Známe vyjadrenia, známe použitie všeobecných argumentov. V roku 2003 vystúpil na plenárnom zasadaní Bezpečnostnej rady OSN americký minister zahraničia Colin Powell (predtým generál, predseda Zboru náčelníkov štábov OS USA) a pred týmto serióznym orgánom, ale prostredníctvom médií pred celým svetom uviedol „silné indície“ o tom, že Irak vlastní jadrové zbrane a spolupracuje s al-Káidou. Doplnil to rôznymi obrázkami a údajne leteckými zábermi, ktoré mali dokazovať vierohodnosť tvrdenia. S týmito „argumentmi“ a „dôkazmi“ získal na podporu USA takzvanú „koalíciu ochotných“. Táto naniesla raketové , letecké a delostrelecké údery na vybrané ciele v suverénnej krajine, po ktorých nastúpili aj pozemné sily. Ani po vstupe ozbrojených zložiek do krajiny, ani neskôr, až doteraz sa v Iraku nenašli ani len náznaky toho, čo dokazovali „silné indície“. Čo sa potom v krajine udialo a do akého stavu ju dostali, o tom si môže každý nájsť správy v dostupných zdrojoch. Aj vtedy bolo dosť horlivých podporovateľov, poslušných tajtrlíkov a aktívnych hlupákov, ktorým stačili „silné indície“, aby dokonca napadli cudziu krajinu a spôsobil smrť tisícov ľudí, milióny vyhnali z ich domovov. Tí, ktorí si pamätajú horlivých pätolizačov z radov politikov a mediálnych tajtrlíkov, by dokázali rozprávať ako sa propagandistická mašinéria vtedy zhodovala so súčasnou. Alebo naopak.
Mimochodom, neskôr sám Powell označil svoje vystúpenie v OSN, ktoré iniciovalo tretiu vojnu v Perzskom zálive, za najväčšiu škvrnu vo svojej kariére.
Podobné „silné indície“ predložili Američania a ich spojenci predtým, než v roku 1999 bombardovali 78 dní Juhosláviu. Bez ohľadu na to, že tým porušili medzinárodné právo, že sa dodnes nenašli žiadne dôveryhodné dôkazy o jednostrannej srbskej vine na masakroch obyvateľstva či iných násilnostiach. Tie boli páchané vzájomne, rôznymi etnickými skupinami voči sebe, v dôsledku dlhodobých historických problémov, ale hlavne v dôsledku toho, že tieto „problémy“ niekto vtedy opäť „pripomenul“ a podnecoval.
Trápne a nedôveryhodné divadlo, ktoré teraz zohrali a hrajú niektoré osôbky, ktoré sa ocitli v českej politike, je o to nedôstojnejšie, že mnohí experti, odborníci v Českej republike i ďalší ľudia, ktorí vedeli niečo bližšie o neporiadkoch a nezrovnalostiach v muničnom sklade Vrbětice pred výbuchmi, dnes toto opäť pripomínajú. Tí, ktorí si o sebe myslia, že sú politici, však tvrdia a opakujú svoje teórie a „silné indície“ za jednoznačnej podpory mnohých „týpkov“ aj v zahraničí. Normálnym ľuďom je zrejme, že im ide o jednu spoločnú vec.
Konkrétne osoby v českej, a teraz už aj v slovenskej politike, budú chválené svojimi učiteľmi. Nevedno, či si uvedomujú, ako sa bude hodnotiť ich podiel na zostrovaní situácie v Európe i vo svete, ak sa táto vymkne kontrole a prerastie do nebezpečnejších „výmen“, ako je výmena slov a odvolávanie diplomatov.
Aspoň osôbkam v slovenskej politike treba pripomenúť, že už onedlho uplynie 80 rokov odvtedy, čo slovenskí „horliví“ politici a generáli poslali slovenských vojakov bojovať proti ruskému ľudu po boku nemeckých fašistov. Ako dopadli, netreba pripomínať.
