Záhady okolo smrti Milana Lučanského ukazujú falošnú tvár „bojovníkov“ proti konšpiráciám. Tak, ako vari vo všetkom, tí, ktorí sami seba považujú za slobodomyseľných demokratov opäť používajú dvojaký meter. Pochybnosti a nezodpovedané otázky označujú za konšpirácie, ale konšpirovanie samotného premiéra im nijako neprekáža. Niektoré konšpiračné teórie pokojne šíria aj mainstreamové médiá.
Priam učebnicovým príkladom dvojakého metra na konšpirácie je postoj „anikonšpirátorov“ k tvrdeniu, že vraždu Jána Kuciaka si objednal taliansky mafián Anotnio Vadala a tvrdeniu, že M. Lučanský si zranenia nespôsobil sám.
Konšpirácia? Nejasnosti a nezodpovedané otázky
Tí, ktorí veria druhému tvrdeniu sú obviňovaní nielen z konšpirácie, ale priamo zo lži. Pritom pochybnosti vyvolali rozdielne vyjadrenia najvyšších predstaviteľov o Lučanského zdravotnom stave po prevoze do nemocnice, ako aj nejasnosti o jeho pobyte v Ružomberku. Minister Mikulec dôrazne poprel, že by niekto exprezidentovi PZ SR bránil v kontakte s rodinou, ale rezort spravodlivosti zverejnil oficiálnu informáciu, že orgány činné v trestnom konaní (OČTK) mu telefonát s manželkou formálne zamietli. Lučanského obvinili výlučne na základe výpovede preukázateľných zločincov, ale priamu konfrontáciu s nimi mu napriek zápisnične uvedenej žiadosti celé týždne neumožnili. Vládni politici i médiá opakovane hovorili o prehnaných majetkových pomeroch M. Lučanského, ale cena jeho dvojizbového bytu (ktorý navyše nekupoval sám) na Floride predstavuje menej ako dve tretiny ceny, za ktorú si rovnako veľký byt kúpila nedávno moja dcéra v Stupave. Navyše, nikto jasne a pochopiteľne nevysvetlil, ako by M. Lučanský mohol na slobode ovplyvňovať svedkov, ktorí sedia vo väzbe.
Foto: TASR
A takto by som mohol v kontroverziách oficiálnej informácie o Lučanského väzbe a smrti pokračovať. Blízki kolegovia Daniela Lipšica – človeka, ktorí vyviazol s podmienkou za skutok, za ktorý u herca Š. Skrúcaného požadoval „nekompromisný“ a „exemplárny“ trest – postupne obsadili kľúčové mocenské a bezpečnostné posty v štáte. Nie akási skupina ľudí – chobotnica, napojená na jediného človeka. Ktorý teraz kruh uzatvára vlastnou kandidatúrou na šéfa špeciálnej prokuratúry. Prokurátorom sa má stať advokát, zapojený do desiatok kontroverzných – dokonca aj stále živých –prípadov. Ale my, ktorí z tejto mocenskej hry na ovládnutie štátu máme obavy, nemáme podľa „demokratov“ právo pochybovať, či priam neveriť ministerke spravodlivosti či ministrovi vnútra. Naše pochyby či nedôveru „spravodliví demokrati“ označujú za prejav príslušnosti k „mafii“, „kotlebám“, „fašistom“ či „eštébákom“.
Úplne rovnako ako pri vražde J. Kuciaka
Pritom presne to isté – nedôvera v mocenské štruktúry postavená na mediálnom odhaľovaní prešľapov – bolo dôvodom šírenia teórie, že vraždu J. Kuciaka si objednal Vadala. A hoci takto vyšli najavo otrasné fakty o pôsobení (nielen) tohto mafiána na Slovensku a prepojení až k vtedajšiemu premiérovi, teória o jeho účasti na vražde bola len konšpiráciou. Neboli pre ňu žiadne dôkazy, ako sa ukázalo, ani nemohli byť, keďže pravda to nebola. Napriek tomu médiá a vtedajšia opozícia bez zaváhania urobili z Vadalu objednávateľa vraždy už pár dní po jej odhalení. A na základe tejto falošnej teórie žiadali vyvodiť nielen politické dôsledky, ale aj závery policajného vyšetrovania.
Ponechajme teraz bokom, že nikto, kto túto konšpiráciu šíril, to spätne nikdy neuznal. Dôležitý je samotný fakt, že konšpiračnú teóriu predkladali verejnosti ako pravdivú a postavili ju na spochybňovaní tvrdení vládnych politikov a OČTK, nedôvere voči nim, či odhaleniach o Vadalovi, ktoré však s prípadom nijako nesúviseli a súvislosti vymýšľali opäť len šíritelia konšpiračnej teórie. Toto všetko robili nielen anonymní diskutéri na webe a ľudia a priori zameraní proti Smeru, Ficovi a jeho vláde, ale aj „seriózni“ novinári a opoziční politici.
Ale dobre, zhodnime sa, že na to mali pochopiteľné dôvody: od nedôvery voči štátu a jeho orgánom (vr. OČTK), až po úsilie zvrhnúť vládu (vyvolaním predčasných volieb v emocionálne vyhrotenej spoločenskej atmosfére).
Jedni neveriť môžu, u iných je to špekulantstvo
Lenže táto stručná analýza jednoznačne ukazuje, že v podstate k rovnakej situácii sa títo ľudia stavajú úplne rozdielne. Keď toto všetko robili oni, bolo to v poriadku. Zhromaždenia na námestiach boli legitímnym občianskym prejavom. Šírenie neoverených či vyslovene nepravdivých informácií bolo prejavom slobody novinárskej práce. Volanie po páde vlády a predčasných voľbách, alebo dokonca zatváraní vládnych politikov bez dôkazov bolo oprávnenou opozičnou stratégiou. Lenže, keď sa teraz v identickej situácii rovnako správajú ich názoroví oponenti, zrazu ide o prejav fašizmu, mafiánstva, manipulácie s verejnosťou, návratu starých (smeráckych) štruktúr. My, ktorí pochybujeme o oficiálnej verzii Lučanského príbehu, zrazu nemáme právo legitímne neveriť vláde a jej podriadeným. Notabene, keď tú nedôveru vieme racionálne vysvetliť.
Mimochodom, pani Kušnírová počas vyšetrovania vraždy jej dcéry, počas súdneho procesu i po ňom neustále opakovala, že neverí, že skutočným objednávateľom zločinu bol Marian Kočner. Opakovane vyhlasovala, že objednávateľ bol určite niekto vyššie postavený a kým neodhalí, kto, nedozvieme sa „celú pravdu“. Nič, ale absolútne žiadny overiteľný fakt k takémuto záveru nevedie, napriek tomu to pani Kušnírová vytrvalo opakuje. Dámy a páni, toto je učebnicový príklad konšpiračnej teórie. Aj keď ju ľudsky dokážeme pochopiť.
Preukázateľná konšpirácia predsedu vlády
A čo predseda vlády? Nemá význam detailnejšie popisovať jeho posadnutosť teóriou, tvrdením, že keby minister Sulík rýchlo nakúpil antigénové testy a nebojoval na jeseň za reštaurácie a športové zariadenia, dnes by sme nemali toľko nakazených a mŕtvych na COVID-19. Nielen, že neexistuje jediný dôkaz, ktorý by Matovičovo tvrdenie potvrdzoval. Naopak, odborníci už viackrát premiérovu konšpiračnú teóriu jasne vyvrátili. Za kľúčový faktor dnešného marazmu označili napr. odmietnutie tvrdých regionálnych obmedzení na začiatku jesene. Premiérove odmietanie sprísnenia obmedzení svadieb pred takmer polrokom. Tvrdohlavé otváranie kostolov a neobmedzené povolenie obradov v nich. Zatváranie očí pred nepresnosťou antigénových testov. Alebo trestuhodné otvorenie lyžiarskej sezóny so smiešnymi podmienkami, ktoré ani náhodou nemohli zamedziť lavínovému šíreniu nebezpečného vírusu. Na rozdiel od reštaurácií či športovísk, za ktoré síce Sulík naozaj bojoval, ale neúspešne – zatvorené sú už celú jeseň (formálne podmienky ich otvorenia v skutočnosti prevádzku neumožňovali).
Premiér Matovič napriek tomu svoje tvrdenie tvrdohlavo opakuje, naposledy opäť v piatok na Facebooku. Berúc do úvahy vyššie uvedené argumenty je aj toto tvrdenie priam ukážkovou konšpiračnou teóriou. Navyše aj jej prezentácia zo strany predsedu vlády spĺňa všetky učebnicové poučky o šírení konšpirácií: prezentovanie tvrdenia ako pravdy bez dôkazov, zdôrazňovanie len vybraných faktov, navyše ich prekrúcanie, zamlčovanie faktov dokazujúcich opak, silné a radikálne slová voči oponentom, vyvolávanie emócii u cieľovej skupiny vrátane nenávisti voči oponentovi (oponentom). Každé Matovičovo vyjadrenie na tlačovke, každý jeho status na webe spĺňa tieto charakteristiky do bodky.
Napriek tomu nikto (vari s výnimkou komentátorov SME) v mainstreamových médiách a už vôbec nikto z tzv. nezávislých odborníkov na konšpirácie premiéra doteraz za príkladného konšpirátora neoznačil.
Títo ľudia, ktorí sami seba označujú za etalón etiky a demokracie totiž v skutočnosti označujú tvrdenia za konšpiračné teórie podľa úplne iného kritéria, než to oficiálne tvrdia. Výlučne podľa toho, či hodnotené tvrdenia vyhovujú ich presvedčeniu a potrebám a záujmom ich chlebodarcov. Ak sú v ich záujme šírené, tvrdenia sú v poriadku. Ak prezentujú iný pohľad na svet, ide o konšpiračnú teóriu. A basta. Tento článok vari dostatočne dokazuje, že toto hodnotenie stojí na faktoch a ani náhodou nie je konšpiráciou.
