Súhlasím s ním, že nie sme ovce, ale túto problematiku vidím inak, a hlavne som ju zažil inak. Vo Veľkej Británii (posledných šesť rokov môj dočasný domov) som zažil niečo, čo sa dá pokojne nazvať socializmom v priamom prenose. Volá sa to National Insurance – sociálno-zdravotné poistenie. Ani stopy po súkromnom sektore, ani náznak platenia poplatkov v nemocnici či u lekára. A to má Británia 60 miliónov obyvateľov a tiež nie sú žiadne ovce. Je navyše jedno, aká vláda je či bola pri moci. Lenže toto naša pravica nevidí. Tu sa hľadá za každých okolností kšeft za všetkým, a vy, ľudia, plaťte.
Keďže som mal pred dvomi rokmi vážne zdravotné problémy, viem presne, o čom hovorím, ale pre obraz jeden príklad. V Belfaste som strávil 6 mesiacov v nemocnici a rehabilitačnom centre. Moje náklady sa rovnali presne 0 libier. Neplatil som za lieky, pobyt v nemocnici, jedlo, lôžko pre moju manželku, barly, invalidný elektrický vozík, sanitku, rehabilitačné sestry chodili ku mne domov, nerátam, že počas starostlivosti o mňa manželka mala zadarmo poukaz na kvalitné masáže a rehabilitáciu.
A teraz slovenský príklad. Po návrate domov som sa prihlásil do istej kliniky, čo je 499 eur/rok, lebo som pravidelne potreboval inzulín, lieky na krv a tlak, vo vedľajšej lekárni som mesačne nechal 30 eur za lieky, kúpil som si tlakomer za 100 eur a glukomer za ďalších 25 eur.
Zdravie je najcennejšie, čo máme, zdravie však nie je Tovar. To sú argumenty, ktoré počúvam od ľudí, ja k nim pripájam ešte jeden – fakt, že sám podnikám a podnikám za vlastné peniaze… Podnikanie súkromných poisťovní sa mi zdá zvrátené… Dostávať ako kapitál cudzie peniaze, za ne si vytvoriť zisk a to vydávať za svoj úspech… Prestaňme podnikať zo zdravím v tejto krajine, po dvadsiatich rokoch by už bolo načase.
