Nestalo sa nič mimoriadne. Ak niekto dúfal a veril, že na dnešnej tlačovej besede celej nastúpenej Sasanky pred novinármi v budove slovenského parlamentu naplní Richard Sulík Lomikarovo heslo, asi bol sklamaný… Vláda zatiaľ nepadla, lebo lepidlo moci a biznisu je pevnejšie ako betón prešovskej väznice. Vyzerá to tak, že vládnuca štvorkoalícia je kreatívnejšia než filmové dielne v Hollywoode a vymyslela spôsob reťazenia vládnej krízy. Rozhodla sa vládnuť formou permanentného divadla spájaním jedného oka reťaze urážkou koaličného partnera za druhým, pridaním ďalšieho oka vyhrážkami, potom žiadosťou o odstúpenie premiéra, potom zase ministra hospodárstva a napokon i sekretárky na Úrade vlády… V susedných Čechách sa objavila vtipná glosa: „Slovensko. Země kde končí vládní krize, a než o tom dostříháš reportáž, tak zase začne.“
Kresba: Ľubomír Kotrha
Pravda, Richard Sulík jasne pomenoval jedným slovom doterajší rok vládnutia Igora Matoviča: CHAOS. No zdá sa, že volanie po odchode Matoviča z premiérskeho kresla je „silná káva“ a že Sulík vystupuje ako odvážny Superman; šéf SaS zjavne stratil cit pre realitu aj keď sa stále sebavedomo tvári, že drží karty rozdané vo voľbách 2020 pevne v rukách. „Nechcem v žiadnom prípade predčasné voľby, chceme rekonštrukciu vlády na pôdoryse tejto koalície, ktorá dostala na to silný mandát od voličov. Nám sa páči Koaličná zmluva, my sme spokojní s Programovým vyhlásením tejto vlády a chceme z toho vyťažiť čo najviac!“ To, čoho sme svedkami, nie je nič neočakávané. Vedeli to všetci – okrem 25 % voličov OĽaNO a prezidentky Zuzany Čaputovej –, ktorá Igora Matoviča posadila pred necelým rokom (21. marca 2020) do kresla ministerského predsedu vlády Slovenskej republiky. Posvätila tým Kiskovu tézu o „mafiánskom štáte“, keďže na slávnostný ústavný akt v Grasalkovičovom paláci dozeral Boris Kollár. 8 528 úmrtí občanov SR iba na Covid-19. Matovičove nákupné a testovacie eskapády (nazývané do maskáčov oblečeným ministrom práce Krajniakom Slovenským národným povstaním!) nás všetkých nielen rozčuľovali, ohrozili a ponižovali, no účet za ne raz bude treba zaplatiť. Vyjdú totiž na 400 miliónov eur. Podľa Hospodárskych novín len prvé dve celoplošné testovania stáli daňových poplatníkov 240 miliónov. K tomu treba pripočítať 140 miliónov za ďalšie antigénové testy, o ktorých odborníci hovoria ako o chybných a nesprávnych i ďalších 16 miliónov za objednanú ruskú vakcínu Sputnik. Dokopy sa suma blíži k úrovni 400 miliónov eur. Výdavky, o ktorých sa môžu odborníci dlho sporiť, či boli vynaložené účelne a efektívne. Nemá zmysel však v tejto chvíli vyratúvať všetky hriechy a prešľapy vlády trnavského Borata, ktorý zo Slovenska urobil banánovú republiku, terč humoru a vtipov doma aj v celom svete. Čudujem sa len, že neslávne slávny provokačný francúzsky satirický časopis Charlie Hebdo si to nevšimol alebo to slovenskému „parízerovi“ odpustil. Zatiaľ. Možno preto, že bol viac zaujatý škandálom v kráľovskej rodine a pripravoval titulku s karikatúrou jej veličenstva britskej kráľovnej, kľačiacej na krku vojvodkyne Meghan podobným spôsobom, akým kľačal belošský policajt černochovi Georgeovi Floydovi krátko pred jeho smrťou vlani v máji. No dosť možné, že sa čoskoro objaví aj nejaké zobrazenie Sulíkovho zápasníckeho hmatu „nelsona“ svojmu šéfovi vo vláde a koaličnému partnerovi v štvorkoalícii i v zločineckej vláde nevzdelancov, diletantov a podvodníkov. Radostná správa sa teda dnes ešte z Bratislavy do sveta nerozletela, hoci (vzhľadom na prítomnosť americkej veľvyslankyne v Grasalkovičovom paláci 3. marca 2021 počas vládnej krízy, keď za prezidentkou Čaputovou prišli predstavitelia politických strán SaS a Za ľudí), Biely dom to už rieši niekoľko dní. Zrejme to bude musieť posvätiť, veď iba hlupák si môže myslieť, že Zuzana Čaputová nie je bábkou a že Slovenská republika je skutočne samostatná, nezávislá a zvrchovaná…
Pád Matovičovej vlády by priniesol dnes, no isto prinesie aj o 10 dní vlnu úľavy drvivej väčšiny obyvateľstva malého štátika pod Vysokými Tatrami. Politické tsunami v krajine bez mora však aj tak vyplaví obrovské množstvo trosiek očakávania, nádejí, skrachovaného biznisu, zničených životov, na hladine škvrny bolesti a útrap, no aj nespočet aktuálnych a naliehavých otázok. Najnebezpečnejším by však bolo nechať sa uniesť radosťou a stratiť ostražitosť. Sociológovia, politológovia a psychológovia poukazujú na to, koľko zloby aj nenávisti je nahromadenej v rok uzavretých a obmedzovaných domácnostiach. Koľko jedovatého a vražedného elektronického smogu obsahuje každý náš mobil, počítač, televízor či rádioprijímač. No nedajme sa zlákať k násiliu! Radosť sa dá vykričať a vyjadriť úsmevom, uľavujúcim smiechom, zlobu radšej vyvetrajme dokorán otvorenými oknami… Tesne po hlasovaní o dôvere Matovičovi alebo vláde (ak k nej vôbec v parlamente dôjde), nastane hodina pravdy. Až potom sa ukáže, na čom stojí slovenská prirodzenosť, demokracia, hodnoty. Krach Matovičovej vládnej kamarily je dôkazom, že experimentovať so štátnosťou a podstatou demokracie – teda vlády ľudu – nemožno dosadením nezrelých osobností, politických občianskych aktivistov ani tlčhubov do ústavných funkcií. Konať môžu a musia len osobnosti so štátnickým rozmerom, primeraným vzdelaním a so životnými skúsenosťami. Matovič sa chcel dostať do učebníc a už tam bude. Lebo za rok vládnutia sa dopracovať k 85-percentnej nedôvere občanov štátu v premiéra, je zrejme rekord! Ústava pri riešení vládnych kríz dáva najviac možností parlamentu. A prezidentke. Keďže momentálne Zuzana Čaputová disponuje z posledného februárového prieskumu 64-percentnou dôveryhodnosťou, mala by sa práve ona ujať funkcie moderátorky a mediátorky verejnej politiky. Kollárova minulosť spätá s podsvetím, ako aj jeho zvrátená morálka, ho diskvalifikuje k morálne čistému a politicky prezieravému či aj k štátnickému vedeniu hlasovacieho automatu koaličnej ústavnej väčšiny. Ten by sa mohol zmeniť nielen na valiace sa klbko zmijí striekajúcich jed na všetky strany, no tiež na valiaci sa trnavský valec, ničiaci všetko a každého, kto by mu stál v ceste.
Preto by práve prezidentka mala zvolať krízový okrúhly stôl za účasti všetkých parlamentných strán a zaujímať sa o riešenia od všeobecne uznávaných autorít vrátane bývalých prezidentov Rudolfa Schustera či Ivana Gašparoviča. V záujme hľadania a nachádzania demokratických východísk.
Viem, predbieham udalosti a len špekulujem ako George Soros na burze. Diať sa dovtedy bude ešte kadečo. Budú tlačovky Remišovej, Kollára, Matoviča, Fica, Pellegriniho, Čaputovej, potom zase a znovu Sulíka atď., snaha zrekonštruovať kabinet, no tiež vládnuť formou menšinovej vlády. Budú pokusy o prehováranie politikov aj o kupovanie poslancov, objavia sa nové likvidačné kauzy, pokračovať budú ďalšie zatknutia. Pád Matovičovho režimu je však neodvratný. Keď udrie tá hodina a minúta, všetko sa odrazu rozkrúti strašne rýchlo a často sa stáva, že sa udalosti vymknú spod kontroly. Preto pamätajúc si veľa z histórie a dejín o tom píšem už teraz. To, že sa hneď potom zrejme objaví viacero verejných zhromaždení a protestných mítingov, je predvídateľné. Majme aj tam na pamäti príkaz dňa: NEDOPUSTIŤ ŽIADNE NÁSILIE! Ani len verbálne. Pokusy sa objavili už v uplynulých dňoch. To by však bola cesta do pekla. Vyše roka nás najvyšší ústavní činitelia presviedčali, že polícia, prokuratúra i súdy majú „rozviazané ruky“… Nechajme ich teda konať v súlade s právom a spravodlivosťou podľa hesla „Padni komu padni“. Sústreďme sa na poctivú a dôslednú rekonštrukciu vlády, ktorú necháme viesť krajinu do najbližších parlamentných volieb. Richard Sulík síce ešte dnes tvrdí, že „predčasné voľby nechceme a nepotrebujeme“, že za ne ani nebudú poslanci SaS v parlamente hlasovať a dáva Matovičovi na rozmyslenie ďalších 10 dní. No to je práve dôkaz že už stratil orientáciu v teréne aj kontakt s realitou. Jeho túžby a predpoklad vývoja sú už v tejto chvíli „mimo misu“… Lebo Igor Matovič je nepredvídateľný, na čo v tejto chvíli najviac poukazujú poprední slovenskí politológovia a komentátori. Chcem veriť, že Slovenská republika ešte stále má to, aby svoj omyl z jari 2020 napravila a zložila reparát z demokracie kultivovane aj príkladne pre celý svet. Bez toho, aby tomu Američania dávali akékoľvek textilné či farebné prívlastky.
