Článok Daniela Šmihulu Zlý občan Pavol z Tarzu (SLOVO č. 14/2001) je ukážkovým príkladom absurdity textu, ktorý môže vzniknúť z nepochopenia základných pojmov. Autor si zamieňa pojmy kultúra a civilizácia a na tomto mieste, samozrejme, nemienime robiť školenie, aký je medzi tým obrovský rozdiel. Preto aj jeho odmietanie multikulturalizmu s poukazom na nemožnosť uplatnenia islamského zákonodarstva v našich podmienkach je nemiestne, pretože takýto príklad nemá nič spoločné s rôznorodosťou kultúr. Ak ich rozličnosť autor považuje iba za „folklór s malým významom pre správanie sa jedinca v spoločnosti“, podceňuje základnú kolektivistickú matricu etnického spoločenstva, ktorú mu na požiadanie objasní každý etnológ. Autorova predstava o tom, že štát môže fungovať ako demokratický celok, iba ak potlačí kultúrne rozdiely do súkromnej sféry, je naivná a v určitom zmysle slova aj nebezpečná. Základným omylom ortodoxného poňatia liberálno-demokratického štátu je totiž ilúzia, že sa individuálna emancipácia dá uskutočniť bez skupinovo definovanej politiky. Potláčanie kultúrnej identity viedlo vždy k rozmachu nacionalizmu a jej ignorovanie spôsobilo v dejinách obrovské množstvo ľudského utrpenia. V ére globalizácie nemôže ísť o to, ako kultúry potláčať, ale ako zabezpečiť ich všestranný rozvoj, bezproblémové spolunažívanie, vzájomné prelínanie a obohacovanie. Multikulturalizmus je jedinou šancou ako predísť konfliktu kultúr v dnešnom interdependentnom svete. Je okrem iného aj možnosťou ako zbaviť autora spomínaného článku nepodloženého strachu z Maďarov.
Eduard Chmelár, prezident Inštitútu pre solidárnu spoločnosť
