Všimli ste si už, koľko sa medzi nami pohybuje ľudí označovaných za nezávislých odborníkov? Na začiatku deväťdesiatych rokov sa toto módne slovo dostalo všade. Prakticky neexistovali noviny, ktoré by si do hlavičky nedali prívlastok „nezávislé“. Občas takéto spojenie vyznieva komicky – napríklad vysielanie Slobodnej Európy sa každý večer končí formulkou: sme nezávislá rozhlasová stanica financovaná Kongresom Spojených štátov…
Nezávislosťou sa dnes maskujú najmä politické ciele. Za „nezávislú“ radi vyhlasujú napríklad aj hovorkyňu Grémia Tretieho sektora Helenu Wolekovú, hoci je pevne spojená s prostredím Demokratickej strany (ostatne, za jej predchodkyňu bola v rokoch 1991 – 1992 dosadená za ministerku práce a sociálnych vecí SR). Svojou „nezávislosťou“ sa oháňajú aj mnohé iné inštitúcie, ústavy, spolky, ktoré sú minimálne naklonené istému politickému subjektu (ak tam nie je aj silnejšie puto). Na „nezávislej“ Transparency International je zaujímavé, že ju financuje istá známa zahraničná firma, ktorá sa prostredníctvom ušľachtilej myšlienky odstránenia korupcie dostáva cez ľudí z TI k dôverným hospodárskym informáciám priamo od štátnych orgánov. Tomu sa hovorí metakorupcia. Z tohto systému dnes v podstate niet úniku. Inteligentní ľudia sa však musia naučiť prijímať deklarovanú „nezávislosť“ v celkovom politickom a ekonomickom kontexte. Inak sa z nich stane ľahko manipulovateľné stádo.
