Príspevok Branislava Fábryho v Novom slove pod titulkom „Popiera vláda oslobodenie v máji 1945?“ z 12. mája 2020 treba vysoko oceniť. Hlavne z dôvodu aktuálnosti a potreby informovať verejnosť, čo robí táto vláda už na začiatku svojho vládnutia „za chrbtom“ občanov.
Spoločné vyhlásenie USA a deviatich krajín „novej Európy“ by pravdepodobne znepokojilo a pobúrilo značnú časť ľudí na Slovensku, ak by o ňom vôbec vedeli. Ale ako výstižne uvádza Branislav Fábry v závere príspevku, vládou boli urobené „chytré“ opatrenia, aby sa k občanom nedostalo a ak áno, tak ani nie v slovenčine, zrozumiteľnej pre občanov SR.
Skryté opatrenia terajšej pravicovej vlády sú pochopiteľné pre tých, ktorí sledovali a poznajú podstatu myslenia a cieľov politických strán, z ktorých sa dnešná moc skladá. Mrzí však to, že ani opačná časť spektra politických strán, hlavne tých, ktoré sa pasujú za ľavicové či stredoľavé, doteraz neprispievala a ani teraz veľmi nevystupuje proti dlhoročnej politike EÚ, NATO a USA v deformovaní historického povedomia svojich občanov, prostredníctvom falšovania histórie. Uvedené vyhlásenie je ďalším z týchto krokov.
Rozčarovaním sú aj postoje ľudí, ktorí sa pokladajú za ľavicových a ktorí prispievajú do niektorých médií, vrátane Nového slova. Aj keď niektorí z nich sa tu a tam kriticky vyjadrili k sankciám proti Rusku, k extrémnym výrokom k deformácii histórie niektorými pravicovými politikmi, rusofóbmi i redaktormi médií a historikmi, sú to vyjadrenia buď len „nesmelé“, alebo len celkom povrchné. Ktoré nedostatočne odkývajú podstatu deformácii a ich príčiny.
Prečo si dovolím také tvrdenie či provokačnú kritiku? Skúsme si ako ľavičiari odpovedať na nasledujúce otázky:
– Ako /niektorí/ môžu očakávať od pravicových síl vďaku pre Červenú armádu za oslobodenie a víťazstvo nad fašistickým Nemeckom, a pritom sa sami stotožňovať, či mlčať pri ohováraní a prekrúcaní histórie Sovietskeho zväzu, socializmu v ZSSR i iných krajinách Európy, pri démonizovaní komunistov a ich ideálov, ktorí sú spätí so vznikom a fungovaním socializmu?
– Kedy naposledy a kto z takzvaných ľavicových intelektuálov sa napríklad na stránkach Nového slova alebo v inom médiu zastal ZSSR, socializmu ako prúdu či systému, komunistov ako hnutia, ktoré stálo na čele tohto systému?
– Kto z ľavicových intelektuálov sa v ostatných rokoch pokúsil objektívne, celostne pozrieť na chyby, omyly a prechmaty reálneho socializmu, aj s prihliadnutím na obdobie v ktorom vznikol a v ktorom sa rozvíjal, na podmienky a miesto, kde sa rodil, na pôsobenie objektívnych prekážok pri jeho zavádzaní, na proti pôsobenie jeho nepriateľov, na nedostatok skúsenosti „z nového“? Aby tým pomohol eliminovať jednostranne negatívne hodnotenie uvedeného obdobia. Vrátane víťazstva nad fašizmom.
– Ak aj samotní ľavičiari plávajú „s prúdom“ jednostranných kritikov, prečo očakávajú, že pri výročí oslobodenia bude hodnotenie či vzťah k zásluhám a úspechom socializmu, teda ZSSR i Červenej armáde iný ako v iných obdobiach? Že teraz bude aj pravicová moc a ľudia z nej vyjadrovať nadšenie a vďaku?!
– Aká, „rádoby“ ľavicová organizácia či inštitúcia vo svete otvorene a rázne vystúpila proti deformácii histórie 2.svetovej vojny a upozornila na dôvody skresľovania faktov o podnecovateľoch vojny, vinníkoch, ich pomocníkoch a cieľoch tohto konania?
Tohto roku okrem spoločného vyhlásenia komunistických a robotníckych strán „V mene slobody, mieru a pravdy – proti fašizmu a vojne“, ktoré podpísalo 80 strán, nič podobné nie je známe.
– Nedivme sa teda tejto vláde, že konala ako konala. V tejto oblasti nebude konať inak ani v ďalšom období. Skôr by sa malo celé ľavicové spektrum na Slovensku sústrediť na to, aby pôsobilo tak, aby mu ľudia rozumeli a aby videli, že ľavičiarom sú zásadné veci jasné a sú v nich principiálni. Nám je predsa jasné, že len názor ľudí – občanov, verejná mienka, požiadavky verejnosti môžu regulovať správanie sa vlád i parlamentov.
