Dodnes platí hlavný odkaz Povstania – zjednotenie úsilia a spontánnosť v zápase pre budúcnosť nášho národa a národností, žijúcich v našej vlasti. Pokrokový ľud Slovenska si pred 55 rokmi uvedomil svoju silu, význam a zmysel boja za slobodu, proti nacizmu, fašistickej ideológii, násiliu, ale aj proti prisluhovačskému ľudáckemu režimu voči nacistickému Nemecku. Ako v každom prelomovom revolučnom období aj do Povstania sa spontánne zapojili najmä mladí ľudia. Bolo nám 20-21 rokov, keď sme pôsobili v 60-tisícovej armáde, ktorá sa stala hlavnou vojenskou silou SNP, a podobne to bolo u 18-tisíc partizánov. Išli sme do toho dobrovoľne. Povstanie nám vrátilo národnú hrdosť, vnútornú silu vlasteneckého cítenia, že sloboda a boj za ňu patrí k zmyslu ľudského života. Dalo nám sebavedomie pre zápas proti neľudskosti, pre to, aby sme nečakali s plačom v kúte na dar pre lepší život a budúcnosť a aby sme sa presvedčili, že slovenský chlapec je nielen pracovitý, ale vie aj bojovať za ľudské šťastie. Povstanie pre dnešok je príkladom, čo dokáže zjednotené úsilie v zápase za slobodu, demokraciu a mier. Príslušníci mladej a strednej generácie, aj keď nezažili fašizmus, nemali by sa nechať opantať skresľovaním a prekrúcaním histórie našej mladej republiky, narastajúcimi tendenciami historického revizionizmu a kriesením ľudáckeho režimu a predstaviteľov vojnového slovenského štátu. Mladá generácia má perspektívu, jej patrí budúcnosť pri hľadaní cesty porozumenia v medziľudských vzťahoch, pri zjednocovaní síl so zmyslom pre pokrok, pre nové víťazstvá a úspechy, proti politickým šarvátkam.
Autor je predseda SZPB, v SNP bol veliteľom bojového družstva pri Telgárte
