Súčasní politickí filozofi a sociológovia označujú dnešný spoločenský vývoj za etapu informačnej hojnosti až presýtenosti (V. Bělohradský), tekutej moderny, resp. postmoderny (Zygmunt Bauman), komunikatívnej kompetencie (J. Habermas), ktorá nahráva manipulácii s myslením ľudí a svojím spôsobom pácha objektívne (systémové) ideologické násilie na spoločnosti ako celku, pravda, veľmi skrytou a nenápadnou formou, oveľa rafinovanejšou ako ľahko rozpoznateľné subjektívne násilie; šíri sa rozličnými kanálmi a cestami, predovšetkým však prostredníctvom širokej škály médií. Preto je nevyhnutné, aby sa ich recipient naučil správne vnímať a chápať, vedel oddeliť zrno od pliev, prenikol najmä do marketingových fínt elektronických vysielateľov a správcov sociálnych sietí.
Do nášho každodenného života neobyčajne sofistikovane zasahuje všestranne pôsobiaca reklama, osobitne televízna – vtiera sa do vedomia a podvedomia človeka, zavše drzo a agresívne, dobiedza do jeho citov a rozumu, vovádza ho do raja na zemi, vstúp, príď medzi nás, a pritom, ako hovorí taliansky reklamný mág Oliviero Toscani, ponúka navoňanú zdochlinu. A na nej sa priživujú všetky komerčné televízie na svete, nevynímajúc slovenské – bijú sa o čo najväčší kus, aby priniesli majiteľovi zisky. Neraz sa v tejto súvislosti objaví dezorientovaný divák, aké sú tie naše súkromné televízie dobré, milé – na rozdiel od verejnoprávneho vysielateľa (Slovenskej televízie) im nemusíme platiť koncesionárske poplatky, dokonca aj program majú lepší. Na prvý pohľad sa to tak javí, lenže, a to neslobodno zabúdať, horibilné sumy investované do reklamy zaplatíme v cenách kupovaných tovarov; pritom nejde o bagateľ, o nejakých zopár eur… za vlaňajšok to predstavuje 709 miliónov eur v podobe 883 tisíc reklamných spotov odvysielaných za 5 532 hodín (z toho TV JOJ 26,7 percenta, JOJ plus 20,3 percenta, TV Markíza 17,4 percenta, TV Doma 15,4 percenta atď.). Medzi najväčších zadávateľov reklamy patria Slovak Telekom, Orange, Henkel a popredné peňažné ústavy (prameň: TNS Slovakia). Akože ináč, všetky spomínané sumy idú z našich vreciek. Nedá mi nespomenúť zaujímavý fakt: vysielateľ skupiny JOJ Group nielenže prezentoval na obrazovkách najväčší kus reklamného „koláča“, ale viackrát sa mu stalo, že svoj reklamný priestor vypredal. Ako je to možné? Logika je jednoduchá. Televízie majú zákonom časovo limitovanú reklamu, nie je to tak, že by si mohli robiť, čo chcú; za hodinu smú odznieť reklamné šoty maximálne v rozsahu dvanásť minút, audiovizuálne dielo sa môže prerušiť iba každých tridsať minút, svoje pravidlá majú aj sponzorské odkazy, telenákupy či umiestňovanie produktov do jednotlivých programov. A práve vysielateľ uvedených „jojkárskych“ staníc nadháňa reklamu až nezdravým spôsobom, usiluje sa využiť akúkoľvek voľnú medzierku, niekedy aj bez ohľadu na diváka. Nemožno sa potom čudovať, že sa spomedzi všetkých televízií dostáva v tomto smere (a nielen v tomto smere) najčastejšie do konfliktu so Zákonom o vysielaní a retransmisii a následne si vyslúži od licenčnej rady (aj na zasadnutí 11. februára 2014 sa zaoberala celou sériou prehreškov tohto vysielateľa – porušením pravidiel sponzorského odkazu, nedodržaním počtu reklamných prerušení pri programoch Piráti Karibiku, Veľké preteky, 12 kôl a napokon nerešpektovaním dvanásťminútového reklamného limitu) príslušnú sankciu… aj napriek tomu je to zrejme pre „jojkárov“ finančne výhodné, lebo ináč by si dávali väčší pozor. Skrátka, reklama aj navzdory pokutám znáša zlaté vajcia…
Načriem trocha aj do háklivejšej témy – do politiky: Webnoviny uverejnili (8. februára 2014) ponosy opozičných parlamentných poslancov Lucie Nicholsonovej a Jozefa Viskupiča na vysielanie Rozhlasu a televízie Slovenska, vraj sa verejnoprávny vysielateľ stáva slúžkou vládneho Smeru-SD. Údajne získali kuloárne informácie „od zvyšku slušných redaktorov v STV, že sú zastrašovaní len preto, lebo žiadajú dodržiavať objektívnosť pri politických reláciách a rešpektovať zásadu tzv. prázdneho kresla a odmietajú „samodiskusie“ R. Fica“ (od dnešných vládnych poslancov, v minulosti opozičných som nikdy takú sťažnosť nezaznamenal). Na margo toho mi prichodí iba konštatovať, že ide o číry teoretický nezmysel a pokiaľ ide o prázdne kreslo, o skrz-naskrz zastaraný inštitút uplatniteľný iba v predvolebnej kampani. Je totiž absolútne irelevantné, či sa na diskusii zúčastňuje jedna osoba (nezáleží na tom, či je to premiér alebo niekto iný), resp. dve či päť osôb. Podstatné je, aby bola relácia objektívna a vyvážená. A práve za to zodpovedá príslušný moderátor, jeho úlohou je vystupovať ako oponent, niekedy aj opozičník (tlmočník opozičných názorov), dbať o to, aby diskusia nebola jednostranná, aby neplynula jednosmerne. Ak to moderátor nezvláda, nemá na svojom mieste čo hľadať. Už viackrát som napísal, že svetoznámy moderátor Larry King robil rozhovory zakaždým iba s jedným človekom, pritom bol dôstojný oponent a aj opozičník; za svojej kariéry ich uskutočnil vyše dvadsať tisíc – a všetky boli brilantné, excelentné. Nevdojak si spomínam na reláciu Téma dňa (TA3) v apríli 2013: moderátor Peter Bielik sa opovážil vyobracať (v „samodiskusii“) Daniela Lipšica, ktorý zarobil mimo svojho poslaneckého príjmu (za necelých sedem mesiacov roku 2012) 78 tisíc eur. Za advokátske služby pre americkú neziskovú organizáciu pôsobiacu vo Viedni! Nečudo, že ho žurnalista začal „grilovať“ – a poriadne. Lenže podľa niektorých politikov a novinárov to bola nehoráznosť a trúfalosť. Naraz platil dvojaký meter…
Pokiaľ ide objektívnosť a vyváženosť spravodajstva a politickej publicistiky v STV, nepochybujem, že sa očividne zlepšili a spolu s televíziou TA3 je ich vysielanie najkorektnejšie a najserióznejšie. Nazdávam sa, že vládnu stranu ani v najmenšom nešetria. Napokon, Rada pre vysielanie a retransmisiu dostáva na tieto dve médiá najmenej sťažností a najmenej ich aj sankcionuje.
Len sa obom poslancom čudujem, že neprotestovali proti spravodajskému príspevku Ekologický sex, ktorý odvysielala Markíza vo večerných Televíznych novinách (7. decembra 2013):
Moderátor: Už aj pri výbere sexuálnych pomôcok môžeme zvoliť také, ktoré sú výlučne z prírodných materiálov…
Obraz: Reportérka aj predavačka vyzdvihujú prednosti erotických pomôcok.
Predavačka: Majú hladký povrch, ktorý nie je pórovitý, takže sa veľmi jednoducho dezinfikuje. Nezachytávajú sa žiadne baktérie. (…) Máme aj takéto masážne sviečky, ktoré sú v podstate jedlé.
(Prameň: Pracovný materiál Kancelárie Rady na rokovanie Rady 11. 2. 2014.)
Zákon povoľuje propagáciu erotických pomôcok až po dvadsiatej druhej hodine – a nie v univerzálnom spravodajskom programe, ktorý sa neoznačuje piktogramom. Poslancov niečo také nezajíma, veď ide iba o sex… a to nie je politika.
Ani navoňaná zdochlina. A či…?
