Reaktor A-1 v Jaslovských Bohuniciach sa 25. decembra 1972 stal prvou jadrovou elektrárňou v Československu, ktorá začala dodávať do siete elektrinu. V druhej polovici 70. rokov došlo v elektrárni A-1 k dvom vážnym haváriám. Druhá sa skončila čiastočným roztavením paliva, takže po nej reaktor už nikdy nebol uvedený do prevádzky.
Piateho januára 1976 unikol do haly reaktoru vysoko rádioaktívny oxid uhličitý. Príčinou bolo nedostatočné zasunutie palivových článkov. Bol vydaný príkaz k evakuácii objektu, ale dvaja zamestnanci sa nezachránili. Utekali totiž k núdzovému východu, ktorý bol uzamknutý. Dôvod: vedenie elektrárne tak chcelo zabrániť početným krádežiam. Do životného prostredia unikli 4 miliardy Bq (0,1 Curie) radioaktívneho jódu I-131. Jedenásť kilometrov od elektrárne bola v tráve zamorenej céziom Cs-137 nameraná hodnota okolo 500 Bq/kg, v kukurici presiahlo zamorenie jódom I-131 400 Bq/kg.
Ďalšia, ešte závažnejšia nehoda sa stala 22. februára 1977. Členovia obsluhy bez prerušenia prevádzky reaktora vymieňali palivové články a v náhlivosti do reaktora spustili aj článok upchatý tesniacim silikagélom. Chladiaci plyn ním preto nemohol prúdiť a palivový článok sa začal taviť. Roztavila sa aj stena kanálika, v ktorom bol článok zasunutý, a nastal únik rádioaktívnej vody. Jej nedostatok spôsobil, že sa začali taviť ďalšie palivové články. Nakoniec sa ich roztavila asi štvrtina.
Do okolia uniklo väčšie množstvo rádioaktivity. Množstvo cézia Cs-137 vo vodných rastlinách dosiahlo 670 00 Bq/kg, množstvo stroncia Sr-90 28000 Bq/kg. Na niektorých miestach rieky Dudváh boli zistené hodnoty radiácie vo výške porovnateľnej s okolím Černobyľu v dobe jeho evakuácie. Celkovo uniklo 400 Curie rádioaktivity, t. j. viac ako 100-násobok povoleného limitu pre všetky štyri reaktory za jeden rok.
Čiastočne roztavený reaktor bol ponechaný v pôvodnom stave a čakalo sa na vývoj nových technológií, ktoré by umožnili jeho bezpečnú likvidáciu. Medzi iným došlo k rozsiahlej korózii reaktora a bazénov s poškodeným palivom, takže rádioaktívne látky začali prenikať do životného prostredia.
V roku 1990 bola v rieke Dudváh zistená kontaminácia prudko jedovatými izotopmi plutónia v množstve až 200 Bq/l. Hygienici odporučili starostom okolitých obcí, aby do rieky nevchádzali domáce zvieratá ani hydina. Kontrola v roku 1990 tiež zistila, že v okolí elektrárne dosahuje intenzita radiácie 20-násobok prirodzenej úrovne. Vo vrtoch bola v spodnej vode nájdená veľká koncentrácia rádioaktívneho trícia, až 11 miliónov Bq/l (norma pre pitnú vodu činí 700 Bq/l, pre ostatné vody 5 000 Bq/l; bola teda viac ako 2000-násobne prekročená).
Riziká mimo našej predstavivosťi
Jedno zo základných rizík JE A-1 je v tom, že sa pri jej projektovaní nerátalo s tým, že západné Slovensko je seizmicky živou oblasťou. Ďalej pri projektovaní a konštrukcii zabezpečovacích zariadení, stavebných bariér a pri riešení jednotlivých technologických zariadení sa vôbec nerátalo s možnými haváriami, chýba napríklad betónový kontajment, ktorý by mohol oddeliť aktívnu časť elektrárne od životného prostredia. Ďalším problémom je okolnosť, že technické zariadenia neboli konštruované tak, aby zamedzili alebo aspoň minimalizovali dôsledky neodborných zásahov a technologickej nedisciplinovanosti.
Materiály ekologických organizácií tvrdia, že vyše 20 rokov sa v okolí JE A-1 drasticky zhoršuje životné prostredie. Predovšetkým rádioaktívne látky doň prenikajú z nedostatočne utesnených komôr. Potom z ložiska chaoticky „uložených“ pevných rádioaktívnych odpadov, ktoré sú zaplavené vodou a rádioaktívnymi olejmi. Ďalej sú to jednoplášťové nádrže, ktoré dnes prepúšťajú kvapaliny a v ktorých sa nachádzajú kvapalné rádioaktívne odpady, ako aj dochladzovacie kvapalné médiá a ich kaly, ktoré sú tiež vysoko rádioaktívne. Nebezpečné látky tiež unikajú z kanalizačnej siete jadrovej elektrárne. Najnebezpečnejšou látkou, ktorá kontaminuje okolité vody je trícium, rádioaktívny izotop vodíka, ktorý sa v prírode bežne vyskytuje iba v stopových množstvách. Trícium môže ohroziť spodné vody Váhu, ale aj Dunaja. Podľa údajov ochranárov množstvo trícia prekračuje prípustné normy tristonásobne.
Atmosféra je zamorovaná nielen odvetrávaním kontaminovaných priestorov JE A-1, ale vraj dokonca „organizovaným uvoľňovaním do atmosféry“ rádioaktívnych plynov a aerosólov aj z JE V-1. Tieto pary vraj obsahujú aj jód 129, prítomnosť ktorého sa zatiaľ nedá monitorovať. Zároveň existuje aj spaľovňa rádioaktívnych odpadov. Z jej názvu už vyplýva, čo uniká do nášho ovzdušia.
Čo sa týka pôdy v okolí JE A-1 ochranári tvrdia, že bude treba vyčistiť viac ako 20 tisíc ton kontaminovanej pôdy. V priestoroch JE V-1 je skladovaných okolo 20 ton poškodených palivových článkov, údajne je to v sklade, ktorý nezodpovedá súčasným normám.
Možné riešenie
Nielenže neďaleko hlavného mesta Slovenska, ale aj Rakúska a povedzme aj Maďarska sa nielenže nachádza vysoko nebezpečný odpad. V Rakúsku svojho času padlo rozhodnutie, že na jeho území nebudú jadrové elektrárne. Rakúska verejná mienka vyvíja nátlak na vládu, aby dávala najavo nevôľu voči existencii jadrových elektrární v susedných krajinách. Lenže na Slovensku je tesne vedľa seba fungujúca jadrová elektráreň a nebezpečné zvyšky jadrovej havárie. Podľa názoru ochranárov by sa prevádzka jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach mala zastaviť. Silným argumentom, aby ešte po nejakú dobu táto jadrová elektráreň fungovala, je naša neradostná ekonomická situácia. Lenže, čo s najnebezpečnejším odpadom Slovenska? Má byť naozaj v tesnej blízkosti fungujúcej jadrovej elektrárne? Lenže odhad výšky výdavkov na jeho zneškodnenie či odstránenie pripomína skôr údaje z astronomickej ročenky ako vyčíslenie predpokladaných nákladov. Niečo je však treba robiť. Čo, to je otvorený problém.
