Načo sme my, dôchodcovia, volili Fica? alebo Trpký omyl voličov Smeru

Dôchodcom v týchto dňoch začínajú prichádzať oznámenia zo Sociálnej poisťovne o tom, ako sa im zvyšuje dôchodok od 1. januára 2013. Starobný dôchodok sa zvyšuje v podstate každému rovnako, o 11,20 €. A zaiste vezmú do rúk ceruzku a spočítajú si, o koľko by sa im zvýšil dôchodok po starom, keby súčasná vláda nesiahla na valorizáciu v prvom pilieri a valorizovala všetky penzie o 3,05 %.

Napríklad rodina, kde má manžel dôchodok 720 € a manželka 400 € príde zrušením valorizácie o rovnaké percento (malo ísť o 3,05%) až o 11,80 € mesačne, teda stratí 141,60 € ročne. Vraj sa má solidarizovať, prispieť na konsolidáciu verejných financií i na dôchodcov, ktorí si neodvádzali na dôchodok dostatočné množstvo peňazí. Paradoxne tak tento dôchodca so svojou manželkou s nevysokým dôchodkom prispejú na konsolidáciu verejných financií a falošnú solidaritu s dôchodcami s nízkym príjmom  vyššou sumou než aktívny človek s príjmom nad 3 500 €, ktorého postihne na časť príjmu zvýšenie dane z 19 na 25 percent! Pritom to ani dôchodcom s nízkymi dôchodkami veľmi nepomôže, napríklad dôchodcovi s dôchodkom 270 € bohatší dôchodcovia pridajú na svoj úkor oproti doterajšiemu spôsobu valorizácie o 3 eurá mesačne viac.

Dôchodcovia majú byť a sú ticho, zatiaľ čo niektoré médiá kričia, že Fico týmto – z hľadiska dôchodcov smiešnym príspevkom – zdanil úspešných, ktorí pred vyššími daňami utečú do zahraničia asi ako herec Gepardie z Francúzska. A hecujú ich, že aj tak za vyššie dane nič navyše nedostanú. Totižto práve títo dôchodcovia odvádzali z oveľa nižších príjmov ako 3 500 € nie 19-percentnú, ale už pri príjme vyššom ako 415 € až 25 % a pri mesačnom príjme dnešných 664 € až 30-percentnú, pri vyššom dokonca 35- až 42-percentnú daň a podstatne vyššie odvody aj na sociálne poistenie ako súčasná generácia po zavedení druhého dôchodkového piliera do obidvoch pilierov spolu. Dnešní dôchodcovia tak už odviedli do poistného systému viac ako z neho dostanú naspäť, aj keby mali poberať dôchodok tridsať rokov.

Solidarita by mala byť skôr medzigeneračná, nie aby boli solidárni ukrivdení dôchodcovia s neukrivdenými, chorí s chorými, chudáci s chudákmi. Ale mali by byť vládni s nevládnymi, mladí so starými, zarábajúci s tými, ktorí už zarábať nemôžu… A nie tým, ktorí už solidárni boli, teraz ukazovať dlhý nos…

(A prečo by som mal byť nasilu solidárny s kolegom, ktorý sa mi smial, ako dobre vybabral so štátom, lebo išiel na živnosť a robil v tej istej kancelárii ako ja, ktorý som platil odvody v predpísanej výške. On si ich šetril a mal by mať teraz nízky dôchodok, na ktorý mu musím prispievať.)

Dedov dôchodcov preto musí ísť šľak trafiť, ak nejakí pisálkovia tvrdia, že ide o fiškálny idiotizmus, ak by mali príslušníci súčasnej generácie prispievať na dôchodky aj svojim dedom, ktorí boli takí hlúpi, že prispievali na ne nielen svojím otcom a dedom, ale niesli na pleciach všetky náklady reformnej transformácie, živili bezplatné školy týchto mudrlantov a uverili svetlejším zajtrajškom a dvojnásobným platom… Zrazu už neplatí ani medzigeneračná solidarita, ani rozprávka o troch grošoch, už netreba vracať požičaný groš. Naopak, na to, aby si súčasná generácia mohla odkladať do druhého piliera na svoje nesolidárne dôchodky, musia sa uskromňovať aj súčasní dôchodcovia, ktorí si už svoje povinnosti voči Sociálnej poisťovni dávno vyrovnali a štát si musí na to požičiavať a zadlžovať sa. Platí teraz vysoké úroky, aby odviedol do DSSiek peniaze, z ktorých sa budú vyplácať dôchodky o 20-30 rokov, pričom správcovské spoločnosti nezarobia ani na tieto úroky.
Nejeden dôchodca, ktorý volil Smer-sociálnu demokraciu z obavy pred uskutočnením nápadov pravicovej vlády siahnuť na valorizáciu dôchodkov a na pravidlá tvorby prvého piliera, musí byť teraz rozčarovaný, keď na vlastnej koži pocíti následky toho, že Smer vytiahol zo šuplíka pravicového ministra zámer, ktorý sa mu nepodaril presadiť ani v Radičovej vláde.

Pritom najlepším a najsilnejším argumentom proti tým, ktorí spochybňujú listy zo Sociálnej poisťovne, ktoré dostávajú „sporitelia“ v druhom pilieri, by bol prvý pilier so stabilne nastavenými pravidlami nepodliehajúci dodatočným úpravám podľa toho, kto riadi štátne kormidlo. Ako potom majú porovnávať, čo by dostali z prvého piliera vo vzdialenej  budúcnosti, keď sa na to nedá spoľahnúť už teraz?

Autor je publicista na dôchodku

(Celkovo 13 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter