V každej spoločenskej ideológii, a bolo ich v dejinách nemálo, existuje odpor voči tomu, čo je s ňou v rozpore, a predovšetkým voči tým, ktorí nie sú jej vyznávači. Obraz sveta sa zjednodušuje na čiernobiely, ľudia sa delia na „veriacich“ a „neveriacich“, tí prví sú dobrí, tí druhí zasa zlí. Vnútorný boj medzi rôznymi možnosťami aktivity, ktorú podľa vlastného hodnotenia pociťujeme ako boj dobra so zlom, sa prenáša navonok. Ak prijmeme hotovú formu aktivity, znižujeme tým vlastnú neistotu, váhanie medzi alternatívnymi možnosťami, sme dobrí, pokiaľ konáme v súlade s onou formou. Zlom sa stáva to, čo je vonku, čo je s touto formou v rozpore. Prevzatie hotovej štruktúry zvonka uľahčuje vnútornú integráciu, dynamický poriadok sa mení na statický, chvejúce sa trstiny sa menia na sochy.
Idey, spoločenské normy, názory atď., ktoré určujú život veľkých skupín ľudí, bývajú často strnulé a nemenné, napriek premenlivosti života a rôznorodosti ľudských typov, ktoré sa im musia podriaďovať. Možnože to plynie zo samej prirodzenosti ľudského rozumu, ktorý sa kŕčovito drží vychodených koľají, ako keby sa bránil pred vlastným potenciálnym bohatstvom rôznorodých foriem.
Autor je poľský psychiater a mysliteľ
