„Výška poplatku sa určuje od účtovnej hodnoty akcií. Platiť teda musia aj majitelia skrachovaných a neexistujúcich firiem.“
Aj keď si desaťkrát prečítam tento skvost v pomerne serióznom médiu, šľak ma ide trafiť, akoby povedal nielen Július Satinský. Prečo sa ten redaktor nespýtal šéfky spoločnosti RM-S Market, ktorej sprostredkovateľským médiom sa stal tento držiak na mikrofón, na akom základe teda majú občania platiť Centrálnemu depozitáru cenných papierov za evidenciu nejestvujúceho majetku. Jemu totiž nestačí, že si vymýšľa poplatky za bezcenné akcie, vymáha od občanov, ktorých nepovažuje za ovce, ale priamo za teľce, aj poplatky za nejestvujúci majetok. Majú Centrálny depozitár „odškodniť“ za to, že emitenti takýchto akcií po tom, čo firmy vytunelovali, vykradli a zbohatli na nich, sa už nepostarali o to, aby ich aspoň vymazali z evidencie? Za to, že depozitár nie je schopný si to vymôcť u bohatých vlastníkov takýchto firiem, ale naháňa občanov? Sú to firmy majiteľov, ktorí sa nám smejú zo spisu Gorila, firmy podnikateľov, ktorých už viac ako dvanásť rokov stíha, no stále nedostihol Špeciálny súd, alebo takých správcov majetku investičných fondov z kupónovej privatizácie, ktorých za jeho nakladanie vo svoj prospech už dávno dokonca odsúdil súd a prezident Michal Kováč omilostil.
Centrálny depozitár cenných papierov a jeho personál musia veľmi dobre vedieť, že ide o nejestvujúce spoločnosti, ktorých akcie nie sú akciami a mal by ich z moci úradnej vymazať z evidencie, no on namiesto toho naháňa občanov, aby za takúto absurdnosť platili. Nemal by žiadať depozitár poplatok od neporiadnych emitentov, ktorí si svoje povinnosti nesplnili, a nie od poriadnych občanov? Vraj však môžu aj tieto nejestvujúce akcie venovať Fondu národné majetku SR. Aká to vymoženosť! (Však na nej niekto zarába.) Už ani nemusia vystávať rady na poštách, môžu láskavo zaplatiť za overenie podpisu notárom alebo matrikám (a tam si odstáť tie rady) a média tejto absurdnosti ešte robia servis, namiesto toho, aby burcovali spiacu vládu Roberta Fica, ministra financií Petra Kažimíra i celú Generálnu prokuratúru za to, že tolerujú organizáciu a v nej svojich nominantov za bezočivé vymáhanie bezpracného zisku.
Ale aj prvá citovaná veta z úvodu je absurditou. Nejestvuje totiž súvislosť medzi menovitou hodnotou cenných papierov a nákladmi na ich evidenciu na účtoch, ako to v obdobnom prípade konštatovala kontrola v Česku. Ale nejestvuje ani nijaká služba, ktorú by svojim poplatníkom Centrálny depozitár cenných papierov poskytoval.
Pri transformácii bývalého Strediska cenných papierov na Centrálny depozitár (keď si mohli majitelia akcií vybrať, či ich ponechajú v depozitári, alebo ich prevedú k inému, napríklad v bankách), ubezpečili občanov, že majitelia účtov, ktorí nebudú aktívne obchodovať s cennými papiermi, platiť za ich vedenie od 1. januára 2003 už nebudú. Mali platiť iba za služby depozitára pri prevode alebo predaji cenných papierov. Depozitár však teraz spoplatnil vedenie účtu aj tým, ktorým nijakú protislužbu neposkytuje, dokonca im neposiela ani výpis z účtu, ani nemôžu doň nahliadnuť napríklad cez internet, ale musia si výpis zvlášť kúpiť.
Čo viedlo CDCP k zavedeniu poplatkov, keď niekoľko rokov poplatky nevyberali? Obdobné organizácie vo svete (podobne ako ani kataster nehnuteľností u nás) nežijú z evidovania cenných papierov, ale najmä z poplatkov za pohyb cenných papierov. Náš depozitár však nie je schopný získavať zdroje na svoju prevádzku vo svete štandardným spôsobom, teda z poplatkov z obchodovania cenných papierov.
Bezcenné akcie dostali občania v kupónovej privatizácii. Zo vstupných poplatkov občanov bolo zriadené Stredisko cenných papierov. Zvyšné peniaze odviedlo nakoniec do štátneho rozpočtu. Ak skutočne treba hradiť nejaké náklady za službu, o ktorú nestojíme, tak prostriedky na ňu zostali v štátnom rozpočte.
Ak vychádza depozitár z toho, že akcia – aj bezcenná – má hodnotu okolo 33€, tak nech si ňou uhradí vymyslený poplatok a zvyšok pošle na účet majiteľa účtu.
Depozitár napokon neuzavrel nijakú zmluvu s majiteľmi účtov, ktoré vedie, ani že ich vedie za úplatu.
Zdá sa vám, že ste niečo podobné už v Slove čítali? Áno, pred voľbami. Pred voľbami sa zrazu všetky strany, vrátane Smeru-sociálnej demokracie, dušovali, že vymyslené, absurdné poplatky za vedenie účtov bezcenných papierov budú riešiť a zrušia. Po voľbách iba vymenili nominantov v orgánoch tejto výpalníckej spoločnosti. Aha, urobili aj jedinú úľavu: mŕtvym majiteľom bezcenných papierov vraj už účty posielať nebudú.
Šľak ma ide trafiť, z tohto márneho hádzania hrachu na stenu.
