Poľnohospodárska pôda a lieky sú síce rozdielne komoditné kategórie, no majú niečo spoločné, pokiaľ ide o predaj do cudziny či cudzím štátnym príslušníkom. Slovenský parlament chce ich predaj riešiť zákazom, čo je však v rozpore so smernicami EÚ o slobodnom pohybe tovarov, kapitálu, ako princípe liberálnej politiky. Pokiaľ ide o pôdu v chotároch obcí pôjde (či má ísť) o rozšírenie Ústavy, na čo treba minimálne 90 hlasov z pléna NR.A tie môžu chýbať, pretože zákaz by sa mohol dotknúť aj našich kapitálotvorcov, ktorí si budujú vily v rôznych častiach sveta, určite nie na prenajatých pozemkoch, ale na vlastných, získaných počas uplynulých rokov tvrdej práce a chytrým podnikaním. Ak by sa ich reprezentanti v NR pridali k tým, čo budú za zákaz predaja našej pôdy cudzím štátnym príslušníkom, boli by proti nim, čo by bol schizofrenický postoj.
Naši liberálni demokrati už dávno hovoria, že pôda, aj keď ju schopní reštituenti pomocou rôznych trikov už predávajú cudzincom, zostáva na Slovensku, zmení sa len vlastník, ako býva zvykom aj v iných podobných prípadoch. No z hľadiska štátu a ostatných občanov to nemôže byť jedno. Istú, len dočasnú bariéru na jej iný spôsob využívania, ako je poľnohospodárska produkcia, môže zastaviť územný plán obce; cudzí vlastník by ho mal rešpektovať, čo sa týka zmeny charakteru pozemku, pokiaľ ho vôbec obec má. O tom, čo bude na svojej pôde pestovať, však rozhodne sám a za pomoci svojich odborníkov a ceny uvažovanej plodiny na trhu.
Iný je zákaz predaja niektorých liekov do cudziny, ktoré majú významnú funkciu stabilizovať či liečiť niektoré nemoci, kde sú aj generiká drahšie. A preto sú obchodne zaujímavé pre našich predajcov. Ale aj tento druh obchodu napriek deklarovanému zákazu vývozu nie je úspešný, ako svedčí rast počtu žiadostí predajcov o export. Predsa obchod ako obchod a ten sa musí hýbať, veď ide o peniaze, ktoré neležia na chodníku.
Náš vstup do EÚ bol podmienený prijatím istých legislatívnych pravidiel, o ktorých sa občania (hoci v referende súhlasili so vstupom) dozvedajú len z dôsledkov, ktoré z nich plynú. Na jednej strane ide o voľný pohybu tovarov a kapitálu, na druhej strane normy EÚ sú nadradené vnútorným normám (zákonom) členských štátov, alebo nesmú byť s nimi v rozpore.
Aj preto náš štát resp. ,jeho predstavitelia, vláda boli už upozornení, že život v EÚ neposkytuje len výhody členstva, ako sú fondy, ale aj záväzky a povinnosti. Sankcie môžu nasledovať o 2 až 4 roky, keď sa budú dotknutí podnikatelia a záujemcovia o pôdu sťažovať na Európskom súdnom dvore pre ľudské práva, ale aj na iných inštitúciách.
Nakoniec by teda mohla zaznieť otázka, prečo vlastne občania Veľkej Británie odhlasovali v referende výstup z EÚ? Prečo tak koná hrdý Albión?
