Pred prezidentskými voľbami, v čase moratória, vystúpil v STV premiér Mikuláš Dzurinda a vyslovil sa v prospech koaličného kandidáta – podobne ako kritizovaný Ivan Gašparovič pred parlamentnými voľbami. Médiá zverejnili obsah telefonátov predsedu SDK s Petrom Kresánkom a Vladimírom Miškovským, ktorý svojou úrovňou pripomínal legendárny rozhovor Ivana Lexu s Ľudovítom Hudekom. Fond národného majetku je dnes stále prakticky bez účinnej kontroly, čo sa vo veľkom kritizovalo aj za Mečiarovej éry. Premiér a jeho družina využívajú letecké špeciály na stranícke akcie – podobne ako bývalí potentáti HZDS, ktorí takýmto spôsobom cestovali aj na ples VSŽ. Korupcia sa nezmenšuje, ale rastie. Prístup voči opozícii je niekedy rovnako vulgárny a brutálny ako v minulosti. Atď., atď. Nie je tých podobností už trochu veľa? Nevolili ľudia predovšetkým zmenu? Nebúchali sme sa do pŕs, že nebudeme ako oni? Alebo aj toto správanie má na svedomí Mečiarova vláda? Aj v morálke si vari treba uťahovať opasky a jednoducho zatnúť zuby? Dokedy budú občania ochotní podpisovať súčasnej vláde bianco šek?
