Obyvatelia malebného, borovicami, hubami a kapustou prevoňaného regiónu západného Slovenska si nikdy – ani po skončení druhej svetovej vojny – neužili úplné ticho. V pracovných dňoch delostrelecká paľba a silné výbuchy z areálu Vojenského technického a skúšobného ústavu pri Senici, cvičné streľby vojakov z Vojenských lesov, cvičné prelety stíhačiek, bombardérov i prieskumných letúnov z letiska v Kuchyni. A cez víkendy? Výstrely nimródov v okolitých poľovných revíroch, miešajúcich sa od jari do jesene s hukotom výfukov silných strojov motorkárskych húfov. Všetko to vytvorilo už takmer bežnú, neodmysliteľnú kulisu krajiny piesočných dún.
Obyvateľov Borského Svätého Jura s priľahlými miestnymi časťami v máji vzrušila aj vyrušila informácia, že za ich humnami sa (pod rúškom rúšok) chystá výstavba novej komerčnej strelnice pri Dolnej priehrade medzi osadami Húšky, Tomky a známou chatovou osadou. Priamo v chránenej krajinnej oblasti 2. stupňa! Vznikla tak petícia proti zámeru, ktorú by v každom prípade poslanci miestneho zastupiteľstva i starostka obce mali akceptovať. O to viac, že jedna strelnica už niekoľko rokov dáva o sebe vedieť cez víkendy z neďalekej obce Závod (7 km) a druhá – strelnica Bobogdány – je tiež len kúsok opačným smerom v obci Stráže nad Myjavou. Možno mávnete rukou nad touto lokálnou „banalitkou“… A snáď budete mať aj pravdu. Ja skôr verím, že jurskí poslanci prehodnotia „hlúpotu“, ktorou ich niekto poriadne napálil či oklamal…
K pandémii ešte aj islamisti?
No oveľa závažnejšími otázkami sú zvesti alebo (podľa niektorých) „konšpiračné“ chýry, presahujúce naše hranice aj brehy rieky Moravy. Prvá sa objavila vo Facebookovom statuse, upozorňujúcom na intenzívne jazykové kurzy slovenčiny pre moslimských žoldnierov z Balkánu a z Ukrajiny. Ich počet je vraj až 2 000, takže ja osobne ju považujem za hoax. Charakter poplašnej správy však získava súvislosťou s justičným škandálom v susednom Rakúsku. Rakúsky list Kronen Zeitung totiž informuje, že kvôli procesnej chybe musí súd v Grazi prepustiť na slobodu najznámejšieho rakúskeho džihádistu, 32-ročného Mirsada O. Ten bol – ako absolvent špeciálneho výcviku ISIS v Sýrii –ešte vo februári 2018 odsúdený na 20 rokov väzenia za účasť na terorizme a za fotograficky zdokumentované „schopnosti“ teatrálne vraždiť zajatých kresťanských „nevercov“…
Vo vyspelej demokratickej spoločnosti a v normálne fungujúcom štáte by sme nemali mať žiadne obavy, lebo všetky podobné podozrenia či chmáry musia príslušné bezpečnostné orgány vyvrátiť alebo rozptýliť jasnými zákrokmi a následnými stanoviskami voči verejnosti. U nás v Slovenskej republike sa však toto všetko udialo v zahmlenom čase po nástupe Matovičovej vlády, keď bola slovenská tajná služba SIS oslabená, ak nie paralyzovaná. Veď namiesto ochrany štátu a jeho obyvateľov riešila už od jesene 2020 škandály okolo zadržania a väzby svojho šéfa Vladimíra Pčolinského, s ďalšími personálnymi rošádami v riadiacich štruktúrach. Inak, svoj tajný dom či luxusnú chatu obohnanú plotom a stráženú kamerami má dnes už bývalý šéf tajných tiež na Záhorí – v rekreačnej lokalite Malých Levár.
A do tretice všetko najhoršie…
Aby toho nebolo málo, k povestným siedmim morovým ranám musíme prirátať nejasnosti pri vojenskom letisku v Kuchyni. Aj v tejto záhoráckej akoby sa čosi varilo, ba až smažilo… Na verejnosť presiakli informácie a obavy miestnych obyvateľov zo zvýšeného pohybu obrovských kamiónov, ktorých šoféri disponujú americkými a kosovskými (!) pasmi. Tie odbočujú bez kontroly na vojenské letisko medzi obcami Pernek a Kuchyňa. Ako už pred časom písali Hlavné správy: „Nemusí to vôbec nič znamenať. Môže to byť len úplne obyčajná náhoda. Alebo aj nemusí.“ Vynorili sa logické úvahy, že aktivita súvisí so zmluvou o odovzdaní našich vojenských letísk v Sliači a v Kuchyni Američanom. Verejnosť to pobúrilo, keď sa o tom začalo v roku 2017 hovoriť ešte v súvislosti so snahami ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka. Prestalo sa o tom hovoriť, keď minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) po svojom nástupe jednoznačne vyhlásil, že táto zmluva je už neaktuálna a podpisovať sa nebude. Skúsenosti nás poučujú o ostražitosti pred slovami a tvrdeniami politikov. Zvyčajne je všetko práve naopak! Naď sa môže stať Biľakom, ktorého pozývací list sovietom v roku 1968 prebije v politickom mariáši zmluvným žaludným esom natovskej vojenskej základne.
Počas cesty na chalupu som si koncom mája 2021 totiž na hlavnej ceste 503 medzi Pernekom a Malackami (pred odbočkou na letisko v Kuchyni) všimol zvláštnu smerovku k vojenskému letisku. Zvláštna je farbou aj cudzojazyčným nápisom: „Airbase Malacky“ (v preklade: letecká základňa Malacky). Všetko nasvedčuje tomu, že po stretnutí s americkou veľvyslankyňou, mení slovenský minister obrany názor. O to viac, ak sa s Bridget A. Brinkovou stretol 16. apríla 2021 aj jeho šéf vo vládnom kabinete Eduard Heger.
Podľa Hegera je „osobitne dôležité prispievať k posilňovaniu spolupráce s USA aj širšie ako člen EÚ, keďže len spoločne dokážeme čeliť výzvam globálneho charakteru“. Premiér zároveň ocenil zahranično-politické priority americkej administratívy prezidenta Joea Bidena. Tlačový odbor ešte veľavravne zdôraznil: „Partneri sa zhodli, že vo vzťahu k Ukrajine je potrebné, aby veľmi jasne zaznieval hlas spojencov o podpore jej územnej celistvosti a suverenity.“
Kedy sa vynorí zmluva s Luciferom?
Ako je to teda naozaj? Budú už čoskoro nad našimi hlavami (a nielen na Záhorí) lietať predražené americké stíhačky F-16, ktoré už proamerická Matovičova vláda zakúpila? Tá akvizícia bude stáť Slovenskú republiku na prvých desať rokov ďaleko cez dve miliardy eur! A budú štartovať aj pristávať z letísk, ktoré už nebudú na území Slovenska naše? Lebo podľa amerického návrhu zmluvy by Slovensko malo svoje vojenské letiská odovzdať do bezvýhradného používania armáde USA odmenou zato, že si ich Američania zrekonštruujú a prispôsobia pre svoje potreby. Tieto aktuálne obavy posilňuje skutočnosť, že USA už obdobné bilaterálne zmluvy uzavreli takmer s dvadsiatimi členskými štátmi EÚ. Jastrabi v Bielom dome a plánovači Pentagónu Slovensku vyčítajú, že je vraj posledným z východoeurópskych štátov, ktorý ešte takýto zväzok nepodpísal.
Nie som investigatívec. Zisťovať, vyšetrovať, pátrať, konať aj odpovedať na otázky musia v takýchto prípadoch iní. Ak to nevedia alebo nechcú? O dôvod viac pre vyhlásenie referenda a čo najskoršie odstránenie vlastizradcov z vlády a z nášho verejného života.
