Ako laik a v podstate len konzument mediálneho priestoru občas cítim, že niektoré dnešné médiá namiesto toho, aby pravdu reflektovali, ju vytvárajú. Je to však vytváranie obrazu pravdy, nie pravda ako taká, a svojím spôsobom nás nútia potom tento obraz prijať a ešte sa s ním aj stotožniť.
Podľa môjho názoru médiá by mali objektívne informovať spoločnosť o tom, čo sa v nej a mimo nej deje. Keďže sú najsilnejším nástrojom na názorové formovanie spoločnosti, je táto skutočnosť niekedy využívaná a zneužívaná na účely, s ktorými majorita konzumentov informácií nepočíta.
Paradoxné je to, že spoločnosť pred tým sama seba nechráni. Používajú sa v rámci taktiky soft power, teda mäkkej sily na implantáciu žiadanej informácie do mentálneho priestoru spoločnosti, hlavne mladých ľudí. Cieľom je dosiahnutie súhlasných reakcií spoločnosti s dopredu zadanými témami, za ktorými sú premyslené dezinformačné taktiky. Tak sa mi zdá, že aj niektoré politické strany cez médiá oslovujú najmä mladých, nesformovaných ľudí. Podhodia im falošný ideál, na ktorý sa chytia. Mladosť je obdobie preverovania hodnôt rodičov, neraz vzdoru voči nim. Je to prirodzený sprievodný jav dospievania.
V dnešnej informačnej spoločnosti sú tieto stratégie kľúčové na presadenie akéhokoľvek názoru v ideologickej, politickej a inej dôležitej sfére spoločnosti. Nezanedbateľná je aj sila sociálnych sietí a alternatívnych zdrojov. Možno je to príliš odvážne tvrdenie, ale zastávam názor, že naše podvedomie pri kontinuálnej repetícii informáciu nekriticky ukladá, čo v konečnom dôsledku má negatívny vplyv na našu telesnú schránku. Obávam sa, že s postupom digitálnej demencie sa vytvára presne tá masa ľudí, ktorí sú leniví, čo i len pomyslieť na to, že by si vytvorili vlastný názor, česť výnimkám, samozrejme.
Čo s tým? Asi sebavzdelávanie, detailnejšie preskúmanie protichodných informácií a hlavne samostatné uvažovanie. Často si kladiem otázku, kde sú tie zástupy expertov psychiatrov a psychológov bijúcich na poplach, poukazujúcich na to, ako ľudská psyché funguje a žiada edukáciu mediálneho priestoru, ktorý ma priamy plošný vplyv na morálne, mentálne a fyzické zdravie spoločnosti. To je zjavne otázka na možnosť priamej objednávky oficiálnych úradov a inštitúcií ako aj odborných spoločností. Miera spoločenskej užitočnosti médií závisí aj od cieľa ich vlastníkov.
Spoločensky veľmi prospešné sú médiá, ktoré odhaľujú kauzy, strážia čistotu verejného priestoru a manifestujú kreativitu a múdrosť. Želám všetkým čitateľom veľa úspechov v samostatnom uvažovaní a v prípadných osobných aktívnych krokoch na báze inak vyhodnotených informácií, ako je bežné.
