Chvíľu po parlamentných voľbách sa zdalo, že Igor Matovič sa mení na seriózneho štátnika. Dokonca som počul zo Smeru, že nie je hlupák a dokáže zmeniť svoj prístup, keď sa z neho stane premiér s reálnou zodpovednosťou. Jeho vyjadrenia od prebratia vládnej zodpovednosti možno dokazujú, že hlupákom nie je, ale tiež potvrdzujú, že štátnik z neho nikdy nebude. Pozrime sa, prečo.
Zhruba pred dvoma týždňami sa medzi ľuďmi začalo povrávať, že keby boli voľby o tri týždne neskôr, Smer by ich výrazne vyhral. Jeho premiéra Petra Pellegriniho v tandeme s ministerkou vnútra Denisou Sakovou začala totiž verejnosť vnímať ako neohrozených krízových manažérov, ktorí spoločne s ďalšími šéfmi kľúčových rezortov vysoko profesionálne zvládajú riadiť štát v nanajvýš problematickej situácii. Samozrejme, či by niečo také mohlo zmeniť volebný výsledok, je číra špekulácia. Ale bez akýchkoľvek pochybností to vo vnímaní ľudí čiastočne prekrývalo to, čo o voľbách nepochybne rozhodlo: výlučne negatívny obraz Smeru v očiach väčšiny voličov. Ľudská psychika nepustí: v krízovej situácii ide všetko zlé bokom, „čo sme si, to sme si“… Rozhodujúcim sa stáva to, kto nám v krízovej situácii dokáže naozaj pomôcť.
Kresba: Ľubomír Kotrha
Hoci o novom rozdelení moci bolo rozhodnuté, I. Matovič sa oprávnene preľakol: Smeráci mali odísť do opozície ako opľúvaní zločinci, teraz však hrozilo, že im verejnosť čo-to odpustí, keďže sa ukázali ako schopní riadiť štát aj v ťažkom období. A to obdobie ešte len ťažké bude. A či to ľudia budú ochotní pochopiť a rešpektovať, ak im najmä z ekonomických dôvodov bude ťažšie než doteraz, nedokáže predpovedať nikto. Preto I. Matovič musí aspoň narušiť vznikajúci obraz o schopnostiach odchádzajúcej vlády.
Zľakol sa Pellegriniho
Lenže v takejto situácii sa to nedá dosiahnuť štátnickým prístupom. Ten velí vážiť slová i činy a najmä udržiavať, či dokonca stavať mosty naprieč spoločnosťou, ktorá, ak zahodí sváry, dokáže krízové situácie zvládať lepšie než spoločnosť rozhádaná. Ak teda chcel Igor Matovič aspoň naštrbiť povedomie o šikovnom smeráckom premiérovi Pellegrinim, musel sa vzdať ambície začať sa správať ako štátnik (ak vôbec takú mal) a vrátiť sa k opozičnému „hulvátstvu“.
Nie, žeby Igor Matovič v opozícii iba klamal, šaškoval a kydal špinu. A nie že by kritika bezuzdného prepojenia oligarchov s (najmä, ale nielen vládnymi) politikmi bola neoprávnená. Lenže racionálna kritika Pellegriniho krokov za posledný mesiac by nepokrivila ten pozitívny obraz o schopnom premiérovi ani trošku. Súčasný premiér teda siahol do spoľahlivého arzenálu lží, zavádzania i podlostí.
Igor Matovič akoby si vzal príklad z amerického prezidenta a začal do sveta púšťať to, čomu „demokrati“ dnes „odborne“ hovoria hoaxy – začal tárať nezmysly, prípadne vyložene klamať. Počas prvej návštevy Štátnych hmotných rezerv napríklad vyhlásil, že tam „našiel prázdne sklady“. Nuž a aké by v čase krízy už len mali byť sklady v inštitúcii, ktorá má distribuovať pomoc po celom Slovensku? Jasné, že boli prázdne, lebo všetko, čo v nich ešte nedávno bolo a čo dnes potrebujeme na obranu proti pandémii, začala vláda okamžite vyskladňovať a dodávať, kam bolo treba. Ak by niečo malo premiéra naštvať ,tak to, ak by v skladoch našiel čo i len tisíc rúšok vo chvíli, keď ich zdravotníci nevedia zohnať.
Inde je nedostatok ešte väčší
Samozrejme, premiér má pravdu, že nám chýbajú, že ich je málo, ale je lož tvrdiť, že za to môže Pellegriniho vláda. Rovnaký akútny nedostatok panuje všade v Európe a zväčša i mimo nej. Chýbajú aj ochranné rukavice, celotelové komplety, respirátory, testovacie súpravy… Chýba všetko, lebo ešte nikdy, zdôrazňujem, ešte nikdy ich na svete v jednu chvíľu nebolo treba toľko, koľko dnes. Ani polovicu, ani štvrtinu, dokonca ani desatinu. Takže nikto zrazu potrebné množstvo doteraz nevyrábal, nepredával, neskladoval. Vo vysielaní verejnoprávneho rozhlasu hovorili, prečo má Taliansko suverénne najvyšší podiel zdravotníckych pracovníkov na celkovom počte nakazených – až 14 percent. „Dôvodom je akútny nedostatok rúšok, ale aj ostatných ochranných pomôcok v nemocniciach,“ povedala redaktorka.
Asi najtrápnejšou lžou Igora Matoviča je však obvinenie, že Pellegrini sa venoval predvolebnej kampani namiesto prípravy na krízu. Keď u nás vrcholila kampaň, ani v Číne si nemysleli, že koronavírus spôsobí celosvetovú pandémiu. V rovnakom týždni, kedy prvé zásadnejšie opatrenia prijala slovenská vláda, ich začali prijímať aj v prvých európskych krajinách. Taliansko či Španielsko však v tom čase medzi ne nepatrili. Žiadny z predstaviteľov EÚ sa v tom čase ani slovkom nezmienil o pandémii, ani Svetová zdravotnícka organizácia. Boris Johnson ešte pred 16 dňami odmietal akékoľvek plošné obmedzenia a hovoril o každoročnej chrípkovej epidémii. A vo Švajčiarsku ešte zhruba pred týždňom boli svahy plné lyžiarov, ktorí sa tam presúvali z talianskych a francúzskych Álp.
Napokon, samotný Matovič zapĺňal pred voľbami elektronický „éter“ videami z Francúzska a Cypru, ale ku koronavírusu sa prvý raz vyjadril deň po komentári Petra Schutza, ktorý ho v denníku SME obvinil, že tému ignoruje a trápiac sa s tvorbou vládnej koalície nepredstavil nikoho, kto by mohol ľudí upokojiť, že aj nová vláda situáciu kompetentne zvládne.
Výsledky obviňujú premiéra z tárania
Pritom vysvedčenie Pellegrinimu vystavila realita: patríme medzi európske krajiny s najmenším podielom nakazených na celkovom počte obyvateľov a to nám pribúdajú prípady Slovákov, ktorí sa vracajú zo zahraničia. Podiel nakazených u nás predstavuje 0,045 promile. Vo Veľkej Británii je to 0,15 promile, čiže trojnásobok oproti SR. V Belgicku dokonca 0,54 promile, čiže takmer 10-násobne oproti SR. V najhorších krajinách EÚ však na tom oproti nám horšie 29,7-krát (Taliansko – 1,34 promile), resp. 26,6-krát (Španielsko 1,20 promile)!!!
A úplne najhoršie na starom kontinente je podľa stredajších údajov Švajčiarsko: zatiaľ čo v 5-miliónovej SR je nakazených 226 ľudí, vo Švajčiarsku s 8,6 mil. obyvateľov ich je 10 714, čo je v pomere k počtu obyvateľov takmer 28-násobne viac, než u nás!!! Ešte aj v susednej ČR je podiel nakazených vyšší ako v SR – 0,19 promile.
A ak niekto spochybňuje toto porovnanie kvôli rozsahu vyšetrení, tak pripomeniem, že vo všetkých týchto krajinách už majú mŕtvych (dokonca aj v Maďarsku a Poľsku, kde je podiel nakazených mierne nižší, než v SR) a my nie. Zatiaľ čo u nás na vírus nezomrel nikto, vo Švajčiarsku zomrelo 180 ľudí, v Belgicku 220, v ČR 9, v Poľsku 14 a v Maďarsku 10. Dokonca aj vo Švédsku zomrelo vyše 60 ľudí. A toto je nie je dielo náhody, ale nespochybniteľný dôkaz, že Pellegriniho vláda sa spomedzi ostatných v Európe naozaj vyznamenala a všetky reálne možné opatrenia prijala nielen včas, ale najmä dostatočne premyslene, razantne a pritom realizovateľne, takže mali a majú vyčísliteľný pozitívny dopad.
Iba cit pre primeraný rozsah článku mi nedovoľuje pokračovať v príkladoch premiérových hoaxov. Napokon, nepochybne budú pribúdať. Lebo nech sa v najbližších rokoch zmení Igor Matovič akokoľvek, štátnik sa z neho nestane. Ostane jednoducho… Matovičom.
