Necítim sa veľmi kompetentný zasvätene hodnotiť médiá , ale ako ich občasný konzument si dovolím pár myšlienok. Kedysi v období totality si ľudia boli načistom, keď pozerali správy, že sú poohýbané do mantinelov vtedajšej ideológie, a tak to aj brali. A tí osvietenejší, ktorí počúvali Slobodnú Európu alebo Hlas Ameriky , si urobili na udalosti vlastný názor. Dnes v dobe internetu máme taktiež prístup k informáciám z oboch, resp. viacerých strán, ale mám pocit, že sa vytvára výrazná asymetria v úsilí o informovanie.
Spoločensky prospešné sú médiá, ktoré odhaľujú kauzy, strážia čistotu verejného priestoru. Niektoré prinášajú neškodnú zábavu alebo občiansku publicistiku, ale sú aj vyslovene škodlivé médiá, ktoré sa používajú ako nástroj politicko-ekonomického zápasu alebo útočia na nízke pudy jednotlivca. Prikláňam sa k názoru, že niektoré spravodajské médiá ponúkajú určité témy a nehovoria nám, čo si máme o niečom myslieť, ale skôr stanovujú, o čom vôbec máme uvažovať a čím sa zaoberať. V teórii médií sa to nazýva nastoľovanie agendy (angl. agenda setting). Výsledkom môže byť, že niektoré témy sú v popredí, iné potlačené, a médiá tak určujú, ktorá problematika je dôležitá, hoci v skutočnosti môžu spoločnosť trápiť iné problémy.
Princípy morálky a práva v oblasti médií nie sú väčšinou zohľadňované. Snažme sa teda vymaniť zo systému, udržme si originalitu a majme vlastný názor. Nepodliehajme všetkému, čo prináša moderná doba. Otvorme oči a bojujme proti tejto vojne, ktorej zámerom je pohltiť a zachvátiť čo najväčší dav s cieľom utvárania akejsi falošnej identity. Na čo sa dá apelovať, je ľudskosť, múdrosť, sebapoznanie.
Každá cestička je dobrá, pretože žiadna diaľnica nebude. Takže aj malý úspech je vhodným krokom. Mala by existovať aj nejaká spoločenská koncepcia mediálneho pôsobenia. Tu by mali výrazne pomáhať akademickí odborníci. Mrzí ma, že dominantné témy sú dosť vzdialené nadčasovým úvahám a témam, na prvom mieste je komercia, reklamný priestor a sledovanosť. Ani zďaleka médiá už neplnia edukačný a výchovný účel. Asi objektívna pravda neexistuje, v najlepšom prípade čistý popis reality – a aj to je občas hierarchizované a selektované. Žiadal by sa popis reality, a nie vlastný či nadiktovaný komentár alebo účelový výber prekrútených faktov. Asi len treba prežiť túto dobu, než sa propaganda z jednej aj druhej strany barikády zneutralizujú a nasledujúce generácie už budú vedieť oveľa lepšie triediť informácie, lebo sú na to trénované odmalička .
Verím však, že prevažná väčšina Slovákov má aj dnes dosť znalostí, prirodzenej inteligencie a zdravého sedliackeho rozumu, aby rozlíšila, čo a kde je asi pravda, čo je klam, čo je dezinformácia, čo je propaganda, čo je konšpirácia. Pre jednotlivca je tak potrebné, aby sa vo svete médií dokázal orientovať, aby bol schopný médiá využiť na napĺňanie individuálnych aj komunitných potrieb, aby si z médií vyberal to, čo ho bude ako človeka kultivovať, a nie ubíjať.
Ilustračné foto: Robert Seneko / Flickr
