Uplynuli len dva týždne od parlamentných volieb, ktoré sa zapíšu ako najprekvapivejšie v histórii Slovenskej republiky. Prekvapenie bolo všeobecné. Najviac zostali prekvapení voliči, bez ohľadu na politickú príslušnosť a poniektorým straníckym štábom to vyrazilo dych.
Tri agentúry, ktoré zverejnili volebný prieskum 14. Februára, označili za víťaza volieb Smer zo ziskom nad 17 %, OĽaNO mierne nad 13 %, ĽSNS okolo 12 %, Za ľudí 8 – 9 %, PS/Spolu okolo 9 %, Sme rodina 6 – 8 %, SAS a KDH mierne nad 5% .Volebné preferencie sledovali agentúry aj počas moratória podľa zadaní objednávateľov. Tie ukazovali zvyšovanie šance na víťazstvo OĽaNO, čo potvrdili výsledky volieb.
K dramatickým zmenám v prospech OĽaNO vo volebných preferenciách v priebehu štrnástich dní prispeli výborne marketingovo zvládnuté návštevy na Cypre, Riviére, neúčasť v pakte o neútočení, aktívna účasť na besedách v televízii či rozhlase. Dobre načasovaná premiéra filmu Sviňa a, samozrejme, podpora mainstreamu. Ukážka dobre zvládnutého finále zo strany OĽaNO si zaslúži hlbšie preskúmanie a poučenie pre porazených.
Čo ukázali predvolebné diskusie
Mimoriadnu pozornosť si zaslúžia televízne a rozhlasové predvolebné besedy. Dostali dostatočný priestor na všetkých staniciach. Divák alebo poslucháč očakával predovšetkým, že účastníci dostanú priestor na prezentáciu programov s dôrazom na priority tej-ktorej strany. Žiaľ, namiesto toho sa napr. v RTVS postupovalo podľa stanovenej schémy, ktorá sa opakovala, či na besede boli predsedovia alebo iní zástupcovia strán. A tak namiesto prezentácie strany sme sa stali svedkami osobných invektív, nechýbalo, ani kto mal aké kontakty na Kočnera. Do omrzenia sa rozoberalo súdnictvo, zdravotníctvo, školstvo a pravidelne to vždy skončilo pri korupcii a rozkrádaní. Sľubovalo sa veľa hlavne zvyšovania platov na úroveň Nemecka, Rakúska, kde naši kandidáti dopriali všetkým profesiám. Nebol problém zabezpečiť zdroje na ich pokrytie. Podľa tieňového ministra hospodárstva E. Hegera dve a pol miliardy získame lepším výberom daní a 1,5 – 2 miliardy eur odstránením korupcie pri nákupe. Spolu je to viac ako štyri miliardy, ktoré môžeme rozdeliť do zdravotníctva, školstva a na sociálny program.
Veľkou témou, ktorá si vyslúžila pozornosť, bola výstavba nájomných bytov, ktorú presadzovalo hnutie Sme rodina a B. Kolár sa jej aj za cenu neúčasti v budúcej vláde nemienil vzdať. Predseda SaS R. Sulík však vyhlásil výstavbu 25 tisíc bytov ročne za nezmysel, ktorý sa nedá realizovať. Je pravda, že pre liberála, za akého sa pokladá Sulík, je to nemožné prežiť. Nedá mi, aby som nepripomenul obdobie, keď na Slovensku sa ročne stavalo viac ako tridsať tisíc bytov. Napr. v roku 1988 bolo dokončených 32 10 bytov, z toho 15 521 družstevných, 6 841 komunálnych, 9 679 individuálnych a 169 podnikových. V roku 1980 bolo odovzdaných 5 778 podnikových bytov. Keď už sme pri výstavbe, stojí za povšimnutie, že v školskom roku 1988/89 sme mali 4 042 materských škôl s 9 377 triedami a 246 753 deťmi, o ktorých sa staralo 18 701 učiteliek a v rokoch 1985 – 1987 sa narodilo 262 708 detí. Za roky 2017 – 2019 sa narodilo 172 608 detí, čo je bezmála o 74 tisíc detí menej. Napriek tomu nevieme deti v škôlkach umiestniť. Na konto samospráv sa mi však žiada pravdivo pripomenúť, že ani zďaleka sme nemali toľko cyklotrás! Ak trochu zabŕdnem do politiky, potom ten štát predsa len nebol až takým zlým hospodárom.
Čo v diskusiách chýbalo
V diskusiách predovšetkým pre vedenie besedy sa nedostalo na viaceré témy, ktoré boli nosnými v programe viacerých strán. Mám na mysli predovšetkým poľnohospodárstvo, ekológiu, digitalizáciu a nespomenul sa koronavírus, hoci už boli známe dopady na obyvateľstvo a ekonomiku firiem a štátu.
Nedocenenie uvedených tém sa ukázalo ako neprezieravé a v plnej miere sa potvrdzuje, že napr. strata sebestačnosti môže mať v dobe globálnej a otvorenej ekonomiky katastrofálne dôsledky pre zásobenie obyvateľstva. Na plynulé zabezpečenie potrieb obyvateľstva potrebujeme denne dopraviť zo zahraničia 700 kamiónov potravín. V prípade dlhodobých karantén dostupnosť potravín na trhoch bude obmedzená a štát bude vystavený veľkým rizikám napr. zvyšovaniu cien potravín a politickej závislosti. V debatách sa tému o poľnohospodárstve snažil otvoriť predseda strany Máme toho dosť F. Oravec, ktorý však pri tejto otázke pochopenie diskutovať nenašiel. Dokonca ani novela zákona o pozemkových úpravách, ktorú v parlamente opozícia nepodporila, sa nestala hodnou diskusie. Ťažko môžeme očakávať zmeny keď napr. SaS chce zrušiť dotácie, na ktorých prežíva poľnohospodár.
Klimatické zmeny vnímame ako niečo, čo nás čaká. Na Slovensku podľa klimatológov už dnes máme rekordný počet extrémne horúcich dní či dlhé obdobia sucha alebo prívalových dažďov, čo potvrdzuje, že ku klimatickým zmenám už došlo. Odborne spravované poľnohospodárstvo môže tieto dopady zmierniť. Nemalou mierou k zlepšeniu klímy môže prispieť sebestačnosťou potravín, a to obmedzením kamiónovej prepravy. Ak si uvedomíme, že na odjazdený kilometer vyprodukuje vozidlo 139 g CO2, potom si uvedomíme, akú uhlíkovú stopu v klíme zanecháva. Pri obmedzení dopravy o zlepšení životného prostredia nemôžeme pochybovať.
Digitalizácia a uplatnenie robotov znamená zníženie počtu pracovníkov a z tohto pohľadu je Slovensko, ako krajina s najväčším počtom vyrobených áut na obyvateľa vo svete veľmi zraniteľná. S témou prišla PS/Spolu. M. Truban pochodil ako Oravec aj z toho dôvodu, že na riešenie problematiky neboli pripravení účastníci ani moderátor. Hľadať cestu uplatnenia uvoľnených pracovníkov v službách predpokladá zvýšenie príjmu obyvateľstva, aby si tieto služby mohlo dovoliť. Napríklad na to, aby si dôchodca mohol objednať jarné upratovanie bytu, musí mať prostriedky na zaplatenie služby. Nuž pokiaľ sa naplnia sľuby naši kandidátov, bude mať náš dôchodca príjem ako v Rakúsku. Službu si objedná a vytvoria sa nové pracovné miesta a podiel služieb na tvorbe národného dôchodku sa zvýši. Sľubovanie platov ako v Rakúsku je zradné, predovšetkým preto, že Slovensko profituje hlavne lacnou pracovnou silou. Pokiaľ sa platy vyrovnajú, bude podnikanie pre zahraničného investora nezaujímavé, ako ukázal vývoj napr. v Portugalsku.
Výsledky volieb
Voľby s vysokým ziskom 25,02 % vyhralo OĽaNO, neočakával sa zisk 18,29 % pre Smer, polepšilo si Sme rodina s 8,24 %, klesla ĽSNS na 7,97 %, na 6,22 % sa dotiahla SaS. Za očakávaním zostala strana Za ľudí zo ziskom 5,77 %. Mimo parlamentu na prekvapenie zostala koalícia PS/Spolu, bez prekvapenia KDH, Most-Híd, SNS a ďalší. Zrejme sa však nenaplní scenár o predčasných voľbách, ako očakávala tretina ľudí.
Víťazovi volieb pripadá kreslo predsedu vlády a otvoril sa mu priestor na zostavenie vlády podporenej ústavnou väčšinou v parlamente. A naplniť prvoradú úlohu „očistiť krajinu od mafie“. Predstavitelia strán pri obsadzovaní ministerských kresiel akoby zabudli, čo povedal už dávno J. Migaš, že každý môže hrať len toľko, koľko má žetónov. Treba veriť, že víťazovi sa podarilo zostaviť „najlepšiu vládu, akú malo Slovensko od svojho vzniku“…
(Autor Anton Julény sen. je poľnohospodársky inžinier)
