Ľudstvo je unavené, ba priam „znavené“, ako by povedal básnik, a to najmä samo sebou. Toto si, pravda, uvedomujú len niektorí z nás, žiaľ.
Tí ostatní, ako obvykle, to zvaľujú na všeličo iné „mimo nás“: na „osud“, na prírodu alebo na vesmír ako taký. Či nebodaj na nejakú „vládu“. Nuž, ani to nemusí byť celkom „od veci“. Veď – ak to zovšeobecníme –, tak aj celé ľudstvo má len takú vládu, akú si „zaslúži“. Pardon, akú si „vyvolí“ a to aj vo všetkej svojej slepote a klame. Pretože „obyčajným “ ľuďom predsa nejde o nijakú vládu! Ešteže aby niekto nad nimi vládol! „Obyčajným“ ľuďom ide predsa len o ich „obyčajný“ život! Však pán Matovič?
A komu teda ide o „vládu“? Nuž napríklad tým, čo sa po „chrbtoch obyčajných ľudí“ vyšplhali až na vrchol vlády! Do kresiel premiérov, ministrov a poslancov. Za akúkoľvek cenu. A za akúkoľvek cenu sa v týchto kreslách aj chcú udržať. Môže existovať ešte iné svedectvo o podlosti týchto „šplhúňov“, schopných zneužiť dôverčivosť svojich vlastných „obyčajných“? Však pán Matovič?
Neviem, kto z príslušníkov nášho rodu – jedného zo živočíšnych prírodných druhov, ktorý si sám sebe a pre seba dal meno „homo sapiens“ – sa dnes môže cítiť „komfortne“, teda spokojne či uspokojene na konci tohto roku s letopočtom 2021.
Pochybujem, že medzi týmito „šťastlivcami je napríklad „muž č. 1“, vyhlásený za rok 2021 časopisom Times— akýsi super-génius, ako ho označujú jeho stúpenci, Elon Musk. Vôbec by som nechcel byť v jeho vyše 200-miliárdarskej koži. A už vôbec nie v lebke jeho mozgu, oslavovanej inými dezorientovanými či skorumpovanými príslušníkmi nášho rodu (ozaj, aký je rozdiel medzi dezorientovanými a skorumpovanými?), snívajúcimi sen o „ľudstve ako kozmickom druhu“, ktorý svoju budúcnosť už nemá vidieť na tejto planéte, ale na nejakej inej planéte, ktorú má kolonizovať. „Zavaruj Bože,“ volali by naši pravoverní kresťania pred týmto super-bludom!
Rovnako pochybujem, že medzi tými „vyvolenými“, ktorí sa môže napriek totálnemu marazmu a súčasnej morálno-politickej kríze ľudstva vytešovať z čohokoľvek – ba dokonca ani sám zo seba, iba ak zo svojich miliárd, ktorých pseudohodnotu, čím je starší, tým viac už hádam aj sám pochopil – je niekto taký ako Bill Gates. To je ten, čo plánuje – a to naozaj vážne vo jeho multimiliárdarskej fantazmagórii – dočasne zatieniť Slnko, aby tým ochladil Zem a vyriešil tak klimatickú krízu…
Či nebodaj to majú byť šéfovia Googlu, Amazonu a Facebooku? Pardon, dnes majú byť kandidátmi na ich miliardárske zisky šéfovia Pfizeru a ďalších farma-firiem, preberajúcich globálne líderstvo vďaka tejto globálnej kríze, o ktorej „obyčajní ľudia“ naozaj nemajú šancu zistiť, nakoľko je to reálna či mediálna „bublina“.
Alebo nebodaj to má byť slabučký-staručký prezident USA, prepožičiavajúci autoritu svojho štátu na veľmi trápnu a priehľadnú politiku, takmer vopred odsúdenú na globálny krach, voči Rusku a Číne? Za asistencie takých „drobčekov“ globálnej politiky, akým je súčasný prezident Ukrajiny a jemu podobní? Či naši domáci poskokovia, ktorí ani celkom dobre nevedia, komu a prečo slúžia? Iba ak za provízie na ich osobné konto, ktoré možno je materiálne, avšak určite nie je morálne. Však pani prezidentka Čaputová?
Medzi tými, čo určite nie sú spokojní s týmto končiacim sa rokom, nie je, napokon, ani sám náš premiér, vlastným (nie priamo slovenským) priezviskom Heger. Priezvisko však nie je podstatné. Za záležitosti rôznych štátov sa v dejinách vedeli zasadiť aj ľudia s rôznym pôvodom, ba dokonca mohli byť lepší než „pravoverní národovci“. Premiér Heger sa teda nechal počuť, že tento rok – podľa jeho „úsudku“ – bol možno najťažší od roku 1989. Ja by som si dovolil s ním dokonca súhlasiť. Avšak len vtedy, ak by on sám súhlasil, že si týmto výrokom strelil gól do vlastnej bránky! Pravda, ak by on sám tento vlastný gól pochopil.
Obávam sa však, že stále platí vedecká pravda: podstatou stupidity – po slovensky hlúposti – je to, že hlupák sám o sebe nevie, že je hlupák. A prvým krokom k prekonaniu vlastnej hlúposti je uvedomiť si ju! Ba nebodaj si ju verejne priznať? Nuž, to by bol čin takmer na úrovni hrdinstva! Však pán premiér Heger?
Nádejou pre rok 2022 by teda mohol byť koniec stupidizácie – po slovensky ohlupovania – ľudstva, ktoré tu trvá už prinajmenšom od konca osvietenstva. Čo je už pekných pár storočí. Aj keď aj samo osvietenstvo nie je v tom celkom nevinne so svojou priam náboženskou vierou v ľudský rozum. Ten však za tých pár storočí poriadne zostarol a najmä – zablúdil!
Čo keby sme sa pokúsili obrodiť zdravý rozum všade tam, kde ešte prežil a existuje?
