Skončilo sa reklamné ubezpečovanie analytika, študentky, spisovateľa, herečky, speváka, dôchodkyne a ďalších, že nie sú ovce. Nemýlili sa. Nevyzerali na ne, hovorili ľudskou rečou, aj keď ako papagáje všetci opakovali to isté: „Nie som ovca!“ Divácke reakcie boli tiež rôzne. Od úsmevu a súhlasu, aké je to vtipné a výstižné až po odmietnutie, že je to hlúpe a uráža tých, ktorí majú iný názor ako reklamné „neovce“. Kto si prečítal slogany na odporúčanej webovej stránke komerčnej poisťovne, mohol veriť i neveriť vlastným očiam. Citujme ich: „Chcete mať možnosť výberu zdravotnej poisťovne? Áno, nechcem byť v stáde oviec, chcem sa rozhodovať sám.“ Alebo tiež: „Nechceme jednu zdravotnú poisťovňu, nie sme stádo oviec. Vieme si vybrať aj sami.“ Mediálne posolstvo ovčej kampane bolo jednoduché: Viac zdravotných poisťovní – to je výber, rozhodnutie, ľudia nie sú v stáde oviec; jedna poisťovňa, teda žiadny výber ani rozhodnutie, to je stádo oviec. S istým sarkazmom – ovca ako logo kampane mohla zvádzať tiež k úvahe, či sa zdravotná poisťovňa pre ľudí netransformuje na veterinárnu a preto si treba hľadať inú. To, čo malo byť fórom, výhrou, mohlo byť vo výsledku hrobom, prehrou. Prešľapov však bolo viac.
Prešľap prvý – netolerantnosť
Symbol – ovca. Prečo práve ona? Že žije v stáde, je plachá, dá sa zavracať psami a nechá zožrať medveďom? Či preto, že je „národným“ symbolom domáceho úžitkového zvieraťa a všetko, čo je slovenské, je hodné iba posmechu a pohŕdania? Nie sú vo zvieracej ríši iné, poslušnejšie, ba i sprostejšie a smiešnejšie tvory na kampaň výberu z viacerých zdravotných poisťovní? Ľudová pieseň z Liptova „Ovečka, ovečka, trojaký úžitok, hej žinčička, bryndzička, tretia kabanička“ je potom podľa textu pre človeka, jeho výživu a zdravie užitočnejšia ako tí, ktorí vyprodukovali o nej mediálne sprostosti. Sú si istí „tvorcovia“ kampane, že sa nedotkli náboženského cítenia, pre ktorých je ovca úplne iným symbolom? Čo tak Evanjelium podľa sv. Lukáša o stratenej ovečke, keď pastier zanechá deväťdesiatdeväť a ide hľadať jedinú, stratenú. Nájde ju, prinesie domov, vráti medzi ostatné – do stáda. Ovečka ako podobenstvo pokánia, odpúšťania a neopustenia hriešnika. Košiar a stádo ako nádej, istota, cieľ veriaceho. Pridajme vianočné sviatky s jasličkami, betlehemami, v nich tiež nechýbajú ovce. A modlitba ako prosba Baránkovi Božiemu, ktorý sníma hriechy sveta a má sa zmilovať nad nami – je tiež len náhodná?
Prešľap druhý – neznalosť
Takže – stádo. V kampani znevažované organizované spoločenstvo. To, na čom je založený svet prírody. Žijú v ňom nielen ovce, ale i dobytok, opice, slony, antilopy, mustangy, delfíny i veľryby a iné tvory. Poskytuje ochranu mláďatám, znamená istejšie zadováženejšie potravy, sú v ňom vytvorené sociálne vzťahy a generačné väzby.
Naši predkovia žili v takých istých spoločenstvách ako lovci zvierat a zberači plodov. Historici, etnografi píšu o stáde, že súžitie v ňom, nutnosť vzájomnej spolupráce sa stali základom rozvoja ľudského intelektu a reči. Tu sú korene noriem správania, morálky, kultúry. (I keď so stádom dobytka by v klipoch pri výrokoch Nie som krava či Nie som hovädo niektorým nemuseli diváci uveriť, že nimi naozaj nie sú…) Príroda je pestrá, sú i zvieratá, ktoré nežijú v stáde, tlupách, svorkách, kolóniách. Žijú osamelo, alebo v páre. Tiger, krtko, medveď. Ale aj somár, neodborne osol. Equus asinus. Pôvod má ázijský, tiež žil v stáde, časom sa „oslobodil“. Osamostatnil. Je z neho domestikovaný nepárnokopytník. Užitočný človeku, unesie až 300 kg bremeno. Je vzdorovitý, sám rozhoduje, či sa pohne alebo nepohne z miesta. Má na výber. Keď však sa zatne, ani výprask bakuľou nepomôže. Tiež použiteľný na reklamnú kampaň, ibaže s opačnou pointou ako klip s ovcou. Za švajčiarsky honorár (nie dôchodok) by vychytený herec z televíznej obrazovky presviedčal poistencov: „Už som sa rozhodol. Svoju poisťovňu som si vybral sám. Nechcem byť v stáde oviec. Som predsa somár.“
Prešľap tretí – splietanie
V kampani sa s obľubou zaklínajú čísla jeden, jedna, jediná. Veď kto by sa uspokojil len s jednou značkou mydla, s jedným druhom topánok, ako sa argumentuje na webovej stránke o ovci. Vraj to platí aj o poisťovniach. Porovnanie topánok a mydla so zdravím, t. j. s celým systémom starostlivosti oň, splietanie spotrebných vecí s hodnotou zdravia svedčí o mentálnom vulgarizme, a nie tvorivom intelekte. Keď však výber z viac druhov mydla, topánok, zdravotných poisťovní, prečo nie aj výber z viacerých právnych poriadkov? Na Slovensku by ich bolo päť, desať… Občan by si vyberal, podľa ktorého chce mať práva a podľa ktorého povinnosti. Čo mu viac vyhovuje. To isté by bolo s daňovými systémami. Aj prezidentov by sme mohli mať viac. Aj vyše sto. Tiež premiérov. Slováci by si vyberali z desiatich – pätnástich vlád. Mečiarovu, Dzurindovu, Ficovu, Figeľovu a i. Rozhodli by sa pre tú, ktorá chce od nich čo najmenej, aby im dala čo najviac. V sľuboch. Ako zdravotné poisťovne v kampaniach.
Prešľap štvrtý – ďalej od nosa
V šestnástich krajinách EÚ je iba jedna zdravotná poisťovňa. V Dánsku, Írsku, Luxembursku, Španielsku, Taliansku, Slovinsku, Švédsku, Maďarsku, vo Veľkej Británii, a i. Tak je v systéme ich zdravotníctva ako verejnej služby. Žiadne individuálne rozhodovanie, žiadny výber. Potom vo filozofii mediálnej kampane na Slovensku Nie som ovca! je namieste otázka: Žijú v týchto krajinách aj ľudia či len ovce? Alebo ak tam sú i ľudia, žijú v stáde s ovcami? Sú to ešte štáty podľa medzinárodného práva alebo to je iba šestnásť stád…? Aby však ovčia kampaň na Slovensku mala úspešnú bodku v boji proti jednej zdravotnej poisťovni, mohli by jej „tvorcovia“ angažovať niekoho významného z týchto šestnástich štátov-stád. Na prezentáciu všetkých by postačil jeden klip. Spoločný. Účinkovali by v ňom princovia a princezné, následníci trónov v monarchiách, hokejoví majstri sveta zo Švédska, futbaloví zo Španielska, slávne talianske herečky, nositelia Nobelovej ceny a iní, iné. Svorne by tvrdili do kamery: „Máme len jednu zdravotnú poisťovňu. Nemáme právo výberu, rozhodovania. Sme v stáde.“ Na záver klipu by každý sám za seba nahlas, zreteľne a vážne v rodnom jazyku vyslovil: „Som ovca!“ Po takomto vyznaní európskych pomazaných hláv, o ich premene z človeka na zviera, by sa už nik na Slovensku nedomáhal iba jednej zdravotnej poisťovne. Navyše, ak by nebola komerčná, ale verejná. Bez „posvätného práva“ na zisk.
A práve oň ide. O desiatky miliónov eur ročne od poistencov do súkromnej poisťovníckej kešene. Aspoň tak je to doteraz…
Vyšlo v Petržalských novinách, č. 22/2. novembra 2012
Foto: Archív PN
