Sám som bol šéfom odborovej organizácie na úrovni závodu. Teda ani nie celého podniku. Zdôrazňujem to preto, lebo vláda sa usiluje vytvoriť falošný dojem, že v novele ZP siaha na „privilégiá“ odborárskych „bossov“. Tento pojem je aj v médiách veľmi obľúbený, lebo zámerne sa tým vytvára obraz o akýchsi šéfoch, ktorí si žijú a užívajú na úkor radových členov a sú od nich úplne odtrhnutí. Samozrejme, že je to lož, ale dôležité je niečo iné: novela Zákonníka sa nijakým spôsobom nedotkne fungovania a života týchto „odborárskych bossov“. Vláda v skutočnosti obmedzuje fungovanie odborárskych predákov na tej najnižšej, teda podnikov úrovni či úrovni závodov, alebo prevádzok. Táto novela neublíži ani Gazdíkovi, ani Mojšovi, ani Machynovi, ale vytvára vážne prekážky v práci tých, ktorí obhajujú, bránia a zastupujú pracujúcich ľudí v jednotlivých firmách.
Vláda zlých manažérov
Vlastná skúsenosť, na ktorú chcem upozorniť spočíva v tom, že dobre fungujúce odbory v podniku či v závode a dobre fungujúci predák základnej odborovej organizácie je veľmi užitočný človek nielen pre zamestnancov, ale aj pre manažment firmy. Nefunguje len jedným smerom – od pracujúcich smerom k manažérom, ale aj opačne. Z vlastnej praxe by som mohol hovoriť, ako bolo našim šéfom výhodné „odkomunikovať“ niektoré krízové situácie prostredníctvom mňa. Dobrý odborový predák dokáže ľudí nielen nabudiť k boju za svoje požiadavky, ale aj upokojiť, keď sú ich predstavy nereálne.
Ten, kto to nedokáže pochopiť, je zlý manažér. To, že súčasná slovenská vláda je partia veľmi zlých manažérov je dnes jasné kde – komu, bohužiaľ, táto novela Zákonníka práce to len potvrdzuje.
Dnes je to tak, že firma musí poskytnúť odborovým predákom voľno, za ktoré dostanú normálne zaplatené, ak ide o zamestnancov daného podniku. Mesačný rozsah tohto voľna sa buď dohodne, alebo ak k dohode nedôjde, ZP určuje minimálny rozsah voľna podľa počtu členov odborov v danom podniku. To isté platí aj pre zamestnaneckého dôverníka, resp. člena zamestnaneckej rady. Tento uvoľnený pracovník musí daný čas využiť iba na prácu súvisiacu s funkciou a navyše zamestnávateľ môže tohto človeka kedykoľvek kontrolovať, či dohodnutý čas naozaj takto využíva. Či ho nezneužíva napr. na súkromné účely a pod.
Teraz Zákonník nebude odborovému predákovi, alebo členovi zamestnaneckej rady garantovať žiadne platené voľno na prácu so zamestnancami. Presnejšie „zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno“, čiže nejaké poskytnúť musí. Lenže zatiaľ čo doteraz, v prípade nedohody stanovoval Zákonník aspoň nejaké povinné minimum, teraz už pôjde o „dohodnutý čas“. Takže zákon nerieši situáciu, že sa odbory či zamestnanecká rada so zamestnávateľom nedohodnú.
Likvidácia zástupcov zamestnancov
A druhý, veľmi dôležitý moment: k dnešným slovám „zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy“ doplnila vláda „alebo bez náhrady mzdy“, čo dáva právo šéfovi firmy samostatne rozhodnúť, či to bude voľno platené alebo neplatené.
Ak sa bude chcieť odborový predák v podniku venovať svojim odborárskym povinnostiam a šéf firmy mu na to platené voľno nedá, bude to môcť robiť len vo voľnom čase. V mnohých prevádzkach, a ešte, keď Zákonník predlžuje pracovný čas a zvyšuje nadčasy, aj pri dobrej vôli toho človeka jednoducho nebude fyzicky mysliteľné, aby sa to dalo zvládnuť.
Neverím, že si vláda neuvedomuje praktické následky tejto zmeny. V podnikoch sa výrazne zmenší počet ľudí, ktorí budú vôbec schopní robiť odborársku činnosť. V mnohých firmách to bude znamenať likvidáciu základných odborových organizácií. Podlá falošnosť tohto ustanovenia spočíva aj v tom, že takto likvidačne sú nastavené pravidlá aj pre fungovanie zamestnaneckej rady, ktorou sa neustále vládni predstavitelia oháňali ako reprezentatívnejším zástupcom zamestnancov. V skutočnosti bude nefunkčná. A jej predstavitelia budú len bábkami v rukách manažmentu. Zamestnancom sa nebudú venovať vôbec, alebo len vtedy, keď to bude vyhovovať šéfom firmy.
Ak táto zmena je ak nie v priamom rozpore, tak rozhodne ide proti zmyslu Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 98 z roku 1949 o použití zásad práva organizovať sa a kolektívne vyjednávať a naň nadväzujúceho Odporúčania MOP č. 143/1971 o ochrane a podmienkach zástupcov pracovníkov v podniku. Podľa oboch dokumentov majú mať zástupcovia zamestnancov v podniku vytvorené podmienky na nezávislú a nerušenú činnosť. Určenie minimálneho rozsahu pracovného voľna na výkon odborárskej funkcie priamo v zákone je potrebné pre prípad, že zamestnávateľ nebude ochotný rešpektovať práva zástupcov zamestnancov a nedohodne sa na ich uvoľňovaní.
Vláda rozdeľuje, aby panovala
Podobne negatívne dopady nie na „odborárskych bossov“, ale na radových zamestnancov v podnikoch bude mať aj zmena v rozdelení kompetencií medzi základnou odborovou organizáciou a zamestnaneckou radou. Odbory stratili právo na spolurozhodovanie a právo kontroly, čím dôjde k diskriminácii odborov, pričom sa nezohľadňuje, že na rozdiel od zamestnaneckej rady majú právnu subjektivitu. Takže môžu sa zaväzovať voči zamestnávateľovi, môžu ručiť za svoje záväzky. Aj v tomto prípade navyše dochádza k rozporu s čl. 5 Dohovoru MOP č. 135/1971 o ochrane a podmienkach zástupcov pracovníkov v podniku: „Ak sú v tom istom podniku zástupcovia odborov a aj volení zástupcovia, je treba urobiť vhodné opatrenie, aby sa zabezpečilo, že volení zástupcovia nebudú zneužití na oslabenie postavenia príslušných odborov alebo ich zástupcov, a podporí to spoluprácu vo všetkých podstatných otázkach medzi volenými zástupcami a príslušnými odbormi a ich zástupcami.“
Vláda jednoducho rozdeľuje, aby mohla ľahšie panovať. Namiesto spolupracujúcich odborov a zamestnaneckých rád chce postaviť tieto dva subjekty proti sebe navzájom, aby mohla ich spory využiť vo svoje prospech, čiže proti radovým pracovníkom.
Konkrétne údaje i konkrétne skúsenosti poukazujú skutočné zámery vlády pri novelizácii Zákonníka práce. Oslabiť pozície zamestnancov a ich najbližších zástupcov na úrovni podnikov, závodov a prevádzok. A tak poškodiť bežných ľudí a zbaviť sa tých, ktorých táto vláda nemá pod kontrolou.
Autor je poslanec NR SR za Smer-SD
Foto: jaimebisbal
