Zásadný zvrat na španielskej politickej scéne môže priniesť minulotýždňová dohoda medzi Španielskou socialistickou robotníckou stranou (PSOE) a Zjednotenou ľavicou (IU) vedenou komunistami. Dve ľavicové zoskupenia, ktoré sa doteraz nemali príliš v láske, sa dokázali zjednotiť na spoločnom postupe v prípade, že socialisti na čele s Joaqínom Almuniom zvíťazia 12. marca vo voľbách. V tom prípade by v Španielsku po prvýkrát vznikla ružovo-červená vláda. Súčasný konzervatívny premiér José María Aznar sa teraz štylizuje do pozície hlavného bojovníka proti nebezpečenstvu „sociálkomunizmu“, ako začali toto spojenie prezývať prívrženci pravice. No myšlienka prítomnosti komunistov vo vláde už väčšinu ľudí neľaká. Príklad Francúzska a do istej miery aj Talianska totiž ukázal, že komunistické strany západoeurópskeho typu dokážu účinne kooperovať so socialistami bez extrémnejších výkyvov. Joaquín Almunia i líder komunistov Francisco Frutos si od novej dohody sľubujú, že priláka k volebným urnám viac ľavicových voličov, ktorí sú inak sklamaní z realizácie sociálnodemokratickej politiky. Práve k nim minulý týždeň PSOE a IU vyslali signál, že nádej na číro ľavicovú vládu je obrovská a treba na ňu sústrediť všetky sily. Aznarovi konzervatívci síce v preferenciách stále vedú o približne päť percent, ale ich náskok sa zmenšuje a čo je najdôležite jšie – Ľudová strana (PP) bude v novom parlamente pravdepodobne len ťažko hľadať spojencov na vytvorenie vlády. Tohtoročná volebná kampaň v Španielsku teda sľubuje noblesný, spektakulárny súboj medzi ľavicou a pravicou. Čoraz viac pozorovateľov uvažuje o tom, že zjednocujúca sa ľavica má lepšie vyhliadky.
