Príbehy, ktoré teraz napĺňajú mediálny priestor a obrazovky TV a budú mať trestno-právne dôsledky, sa nezrodili v právnom vákuu, ale v konkrétnom právnom prostredí, ktoré nadväzovalo na historický proces nazývaný privatizácia a s existenciou príslušných účelových a vysoko liberálnych zákonov nezvykle vhodných pre každý druh podnikania. Dnes sa tomuto obdobiu našich pohnutých dejín, ktoré býva formálne odsudzované, hovorí aj mečiarizmus, no možno by bolo inak, keby bol pri vládnej moci politik iného mena. Ale výsledok by bol rovnaký, znamenal by len rôzne iné formy, ktoré dodnes sú účelovo modifikované tak, že robia následné problémy aj súčasným zákonodarcom.
Ale pappáyovci, sátorovci, bratia Diničovci alebo Steinhubel a mnohí iní, ešte žijúci, boli taktiež podnikatelia; privatizáciou sa im v ich chápaní otváral svet kapitálu. Aj s tým mlynčekom na mäso, iste s elektrickým pohonom, na ktorý nás hlásatelia TV upozorňujú, že reč o zomletí konkurenta je len pre silné nátury.
Z vtedajších efektívnych, ale málo známych možností boli platby za dodaný tovar a služby ešte v existujúcich štátnych podnikoch smerované na zahraničné kontá tých, čo na také nekontrolovateľné možnosti mali dosah a záujem. Tak sa mnohé podniky dostávali v krátkom čase do platobnej neschopnosti na vrub svojich povinných platieb, až museli ohlasovať stav insolventnosti a nadväzne bankrot ako vinu „starého vedenia“ . Kapitál zo zahraničných kont následne slúžil k účasti na ďalších dražbách s hodnotným parametrami, aby už raz skončil problém, čo s majetkom štátu. Možnosťou, ako získať prostriedky na účasť v privatizácii, bol úver z banky, často nesplatený a nesplatiteľný až doteraz bez možnosti vymáhania. Úradný dôvod býval predsa založený na dokázateľnej insolventnosti a privatizácia bola len záchranná akcia.
Súčasný stav a situácia v pozostalostiach slovenskej ekonomiky je známa a už mnoho rokov neradostná. Už nám skoro nič nepatrí, nič nie je slovenské.
Preto terajší páni, ktorých podnikateľské záujmy sú už dlhšie v pozornosti vyšetrovacích orgánov a jeden je už aj vo väzení, sa pohybovali vo svojom podnikaní na trajektóriách dovolených podnikateľských postupov až po možnosť prevodu majetku na osoby blízke od začiatku vyšetrovania, čo bude pokračovať. Veď ochrana súkromného majetku bez dokazovania jeho pôvodu je posvätná, nedotknuteľná ani zákonom až do dňa, keď obžalovaný bude právoplatne odsúdený. A tak odsúdený býva človek, bývalý podnikateľ, chudobný ako kostolná myš. Ešte že má ľútostivých príbuzných a priateľov, ktorí budú vedieť, čo s majetkom, ako ho ďalej zveľaďovať, kým sa podnikateľ vráti z väzenia.
