Je úplne jasné, že čím dlhšie trvajú boje na Ukrajine, tým horšie pre všetkých, nielen pre samotné znepriatelené a bojujúce strany.
Svetovými metropolami pochodujú ľudia a žiadajú “Zastavte vojnu!” Futbalové zápasy nielen španielskej ligy sa konajú pod transparentom “Zastavte vojnu!” V samotnom Rusku hromadné protesty občanov žiadajú “Zastavte vojnu!”
Kto ju však má a môže zastaviť a ako?
Samozrejme, najskôr by ju mohol a mal zastaviť ten, kto ju začal: Rusko. Nič však tomu nenasvedčuje, minimálne dovtedy, kým Rusko nedosiahne svoj cieľ, ktorý vojnou sleduje. Ale ten cieľ je nejasný až pochybný.
Alebo by vojnu mohla zastaviť sama napadnutá Ukrajina? Tým, že kapituluje alebo nebodaj vojensky porazí Rusko? Ani tomuto nič nenasvedčuje. Naopak, popri svojom oprávnenom odhodlaní brániť sa volá o pomoc celý svet a zrejme by nevylúčila ani cudzie armády na svojom území, k čomu, dúfajme, nedôjde.
Možno by vojnu mohlo zastaviť OSN, ale jeho rezolúcie sú zatiaľ neúčinné.
Nič nenasvedčuje ani tomu, že by napríklad USA chceli vojnu zastaviť. Samozrejme, nie vojenskou silou, ale inými prostriedkami. Sankcie sa ukazujú málo účinné a diplomatické úsilie nevidno. Všetko, čo má smerovať k potupeniu a oslabeniu Ruska, sa im zdá ako to najsprávnejšie, ale napätie nepoľavuje.
Ani Čína zatiaľ neurobila nič na uhasenie tohto horúceho konfliktu.
A čo robia hlavy európskych štátov? Postavili sa na stranu Ukrajiny, podporujú ju politicky, mediálne, humanitárne, ba aj vojensky posielaním zbraní a výzbroje. To všetko však nevedie k zastaveniu vojny, ale naopak, k jej eskalácii. Uvedomujú si to európski lídri?
Čo robí Európska únia? Jej hlava Ursula von der Leyen sa najnovšie nechala počuť, že aj ona bude posielať zbrane na Ukrajinu a tiež, že Ukrajina patrí do EÚ, kam ju treba prijať. Je faktom, že vojna prebieha na teritóriu Európy, ale panika až hystéria niektorých európskych politikov a médií, že tým je ohrozená celá Európa, nič nerieši. Ani vyzbrojovanie Ukrajiny či posilňovanie armád NATO na vlastnom území nerieši zastavenie a ukončenie vojny.
No práve Európa, jej lídri a vedenie Európskej únie tu má svoju historickú zodpovednosť. Rezignovali snáď všetci teraz na diplomatické úsilie ukončiť vojnu? Prečo vedenie EÚ nepríde s iniciatívou na riešenie, ktoré by viedlo k zastaveniu vojny novým rokovaním medzi vojnovými stranami?
Prečo vedenie EÚ nezostaví autoritatívnu komisiu či delegáciu, ktorá vezme túto iniciatívu do svojich rúk a sprostredkuje nové rokovanie oboch strán s návrhmi riešení, ktoré by boli pre ne prijateľné? Napríklad neutralita Ukrajiny, odvolanie uznania dvoch republík a zavedenie medzinárodného dohľadu nad nimi, atď.?
Práve vedenie EÚ by teraz malo byť až horúčkovito diplomaticky aktívne! Prečo je v tomto úplne pasívne, keď ide o mier v Európe?
