Ak si nejaký minister v súčasnej vláde zasluhuje titul „najneúspešnejší“, najhorúcejším kandidátom na toto označenie je celkom určite šéf rezortu školstva Martin Fronc. Jeho najnovšie kroky opäť potvrdzujú, že tento muž nemá nielen koncepciu, ale ani len predstavu, ako problémy školstva riešiť. Minister Fronc už niekoľko týždňov po neúspešnej snahe spoplatniť vysokoškolské štúdium vystúpil na začiatku aktuálneho školského roka s bombastickým návrhom „ucelenej reformy“ rezortu. Vraj školy by mali „učiť pre život“. Jeho dojemná vízia štúdia, pri ktorom už študenti nebudú musieť memorovať kvantá zdanlivo či skutočne nepotrebných faktov, má len jeden háčik: prišiel na to už pred štyristo rokmi Komenský… Nesystémové riešenie Vzápätí presadil prospechové štipendiá a prezentoval ich ako jeden z dôkazov úspešnosti svojej reformy. Prospechové štipendiá sú isto skvelá a motivujúca vec. Za mojich študentských čias sa udeľovala iba mimoriadna finančná odmena pre najlepších študentov fakulty. Vyzeralo to napríklad tak, že etnológ Martin Kanovský a ja sme dostali od dekana jednorazovo desaťtisíc a ostatní vyšli naprázdno. V tomto nastal určite pokrok. Lenže pán Fronc zabúda alebo nechce priznať, že jeho rozhodnutie o štipendiách nie je odrazom a dôsledkom priaznivých dosahov reforiem, ale blížiacich sa volieb. Minister neurobil nič pre zlepšenie stavu školstva, iba nechtiac dokázal námietky svojich oponentov, že peniaze pre rezort sa dajú nájsť aj bez spoplatnenia štúdia. Dnes prichádza opäť s novelou vysokoškolského zákona a jeho návrh je opäť prejavom nesystémových riešení úradníka, ktorý potrebuje vykazovať činnosť, nie riešiť problémy. Návrh, aby nedostatok kvalifikovaných učiteľov vyplnili na vysokých školách mimoriadni docenti, je absolútnym nepochopením zmyslu tejto funkcie v zahraničí. Tam totiž tento inštitút funguje ako miesto pre výnimočného odborníka v danej oblasti, ktorý formálne nemá titul, ale škola ho chce získať. Ale na to už u nás pamätá súčasne platný vysokoškolský zákon, ktorý umožňuje univerzitám udeliť hodnosť hosťujúceho docenta a hosťujúceho profesora. Martin Fronc sa však rozhodol ísť cestou znižovania kritérií, čo je absurdné až škandalózne. Ministerstvo sa síce bráni početným námietkam z akademickej obce tvrdením, že aj mimoriadni docenti budú môcť byť len takí, „ktorí už majú za sebou výsledky, vedeckú činnosť“, otázka však potom vzniká, čo im bráni za takých okolností prejsť riadnym procesom. Už dnes sa obchádza zákon Je jasné, že návrh tohto riešenia sleduje jediný cieľ: udržať na školách mladých asistentov tým, že im prisúdia vyšší plat, ktorý prináleží docentom. Po pravde treba povedať, že už dnes vykonávajú mnohí odborní asistenti prednáškovú činnosť, na ktorú podľa zákona nemajú kvalifikáciu, a teda oprávnenie. Proces vymenovávania docentov a profesorov je zdĺhavý a ťažkopádny. Kým na Slovensku sme všetci docenti pod štyridsať rokov považovaní skôr za raritu, v západnej Európe sa v tomto veku nezriedka vyskytujú už aj profesori. Niektoré lehoty sú zbytočne dlhé a formálne. Ale ak hovoríme o nízkej kvalite našich univerzít, vedecko-pedagogické kritériá treba skôr sprísňovať ako oslabovať. Inými slovami, minister chce skvalitňovať výučbu a vybral si na to metódu, ktorá povedie k presnému opaku. Vieme predsa, ako zúfalo potrebujú niektoré odbory akreditáciu a čo sú preto schopné urobiť. Navyše ak hovorkyňa rezortu Monika Murová zdôvodňuje, že na rozdiel od hosťujúcich docentov budú mimoriadni „plnohodnotní“, vzniká oprávnená námietka, na základe čoho. Nielenže majú hosťujúci docenti spravidla vyššiu kvalifikáciu ako navrhovaní mimoriadni, ale ministerstvo vôbec neriešilo otázku, aký význam potom budú mať riadni docenti, ktorí si celou tou tŕnistou cestou poctivo prešli vrátane publikačnej činnosti a pedagogickej praxe. Má byť funkcia riadneho docenta iba výrazom „dobrého pocitu“? Zmeniť byrokratické predpisy Ak treba na habilitačnom konaní niečo zmeniť, potom sú to niektoré strnulé byrokratické predpisy týkajúce sa najmä lehôt, nie kvalifikačné predpoklady. Bolo by potrebné doriešiť aj otázku zahraničných citácií a prihliadať pritom na špecifiká odboru. Je predsa jasné, že pri súčasnom univerzálnom systéme sú zvýhodňovaní prírodovedci, ktorí v rámci svojej špecializácie získajú tieto body neporovnateľne ľahšie ako povedzme lingvista zaoberajúci sa vývinom slovenského jazyka či literárny vedec. Vymenovanie mladého asistenta za mimoriadneho docenta môže vyriešiť personálne problémy katedry, ale nijako neprispeje k zlepšeniu kvality jeho práce ani k zlepšeniu kvality výučby. Ministerstvo by malo riešiť skôr finančnú poddimenzovanosť rezortu, ktorá je napriek miernemu nárastu platov učiteľov stále aktuálna. Nielen preto, že v podiele HDP vyčlenenom na rozvoj vysokých škôl sme v Európe naďalej hlboko v úzadí, ale aj preto, že zvýšiť objem prostriedkov pre rezort znamená riešiť jeho potreby komplexne, nielen predvolebným zlepšením mzdovej situácie. Napriek oficiálnej vládnej rétorike vzdelanie nie je v tejto krajine prioritou. Keby ňou bolo, muselo by sa to odraziť na prísune financií. Z výšky rozpočtu jednotlivých rezortov na tento rok jasne vyplýva, že prioritou pre túto vládu zostáva obrana a dôchodková reforma. Každá priorita má totiž popri svojej slovnej deklarácii aj finančné vyjadrenie. A na veľkosti Froncovej kasy vidno, že rezort školstva je stále vnímaný ako nadstavbový. Autor je vysokoškolský učiteľ
