Škoda, že minister obrany Jaroslav Naď jej neusporiadal vojenskú prehliadku, ešte aj s preletom poslednej desiatky letu schopných stíhačiek vzdušných síl našej armády… Lebo veď inak sa „Marusia“ z Minska“ mohla u nás naozaj cítiť ako v rozprávke. Dostalo sa jej pozornosti, pôct a prijatí na najvyššej úrovni. Síce len tak po domácky – vo svetríku – ju prijala najskôr nájomníčka Grasalkovičovho paláca Zuzana Čaputová a ministerský predseda z Trnavy Igor Matovič potom prestal na chvíľu bojovať s mafiou aj proti korupcii. Obul si ceremoniálne čierne kožené topánky a z peňazí svojej zámožnej manželky Paulínky dokonca kúpil parádnu „bukrétu“… Líderka bieloruskej opozície Sviatlana Cichanovská (inak aj Svetlana Tichanovská – pozn. red.) si nemala kedy ani uvedomiť, že tretí do partie slovenských najvyšších ústavných činiteľov – šéf parlamentu Boris Kollár – sa (zrejme z obavy pred ďalšou kritikou nevhodných kontaktov s transsexuálom) stretnutiu radšej vyhol. Zlé jazyky tvrdia, že už má i tak vo svojom Pexese dostatočný počet mamičiek aj s vlastnými deťmi, takže ďalšie dve by mu už narušili rozpočet.
Vo štvrtok 8.októbra 2020 ho v Bratislave dostatočne zastúpil väčší parlamentný „feši“ Juraj Šeliga i onakvejší znalec medzinárodného protokolu – minister zahraničných vecí Ivan Korčok. Laik žasol, odborník sa nestačil čudovať… Toľko honoru, toľko slávy! A pritom nešlo o korunu monarchie – ako keď jej Veličenstvo kráľovná Alžbeta II. navštívila v októbri 2008 na pozvanie prezidenta Ivana Gašparoviča naše hlavné mesto. Nešlo dokonca ani o prijatie predstaviteľov svetových veľmocí, ako vo februári 2005, keď na historicky prvú návštevu Slovenskej republiky pricestoval najvyšší predstaviteľ Spojených štátov amerických George Walker Bush a tiež prezident Ruskej federácie Vladimir Vladimirovič Putin. Tisícročie u nás platilo príslovie Ľuda Slovenského, že: „vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá“… No len kým sa na pražskom hrade neusadil Václav Havel a kým prah Pionierskeho paláca v Bratislave neprekročil popradský anjel Andrej Kiska: Obaja poslušne pritakali na šepot fantóma spoza plota a okázalo prijali tibetského Dalajlámu. Francúzsky básnik Joachim Du Bellay krútil sám nad sebou nechápavo hlavou, ako mohol s plnou vážnosťou kedysi tvrdiť, že: „Šťastný je ten, kto môže stráviť život medzi sebe rovnými a pokojne žiť vo svojom chudobnom domčeku, bez strachu, bez závisti, bez predstierania, bez ambícií.“
Ešteže slovenský tretí sektor s americkými indiánskymi pierkami stráži vyváženosť a dodržiavanie diplomatickej etiky a strategickej rovnováhy. Ktorýsi veštecký think-tank zariadil, aby si s Cichanovskou mohla za kulisami Globsecu urobiť „selfíčko“ predsa len aspoň jedna jediná partnerka na jej úrovni. Líderka liberálnej opozície na Slovensku Irena Bihariová fakt žiarila šťastím. Mali by sme aj my ostatní. Vďaka tomu už dnes vidíme za horizont najbližších slobodných parlamentných volieb. Či už budú plánovane v roku 2024 alebo vďaka koronovanému Matovičovmu kabinetu milionárov, klamárov a podvodníkov oveľa, oveľa skôr… Ešte predtým, ako niektorá z „renomovaných a nezávislých“ prieskumných agentúr zverejní bezplatne aktuálne volebné preferencie Slovákov. Vo svätom nadšení totiž obe devy zabudli, že na bezpečnostnej konferencii Globsec (hoci bez Huawei) sníma obraz a zvuky nahráva každá čajová kanvica aj všetky start-upové kávové lyžičky. Unikla tak nahrávka strategického rozhovoru Cichanovskej so šéfkou Progresívneho Slovenska Bihariovou. Bude to prvá pracovná agenda budúceho novozvoleného generálneho prokurátora SR. V obálke bez odtlačkov je preňho zalepená strategická téma, kódovaná v otázke : „koľko faraónov asi tak tušilo, že sa z pyramíd dostanú rovno do Britského múzea?“
