Nedávne aféry WikiLeaks a E. Snowdena znamenali, akoby povedal M. Duchamp, „obrovský hurhaj“ na stránkach bulvárnej tlače a nie menší farizejský protest vedúcich politikov rôznych krajín. Napríklad francúzsky prezident F. Hollande spolu s nemeckou kancelárkou A. Merkelovou tiež vyjadrili v tejto súvislosti svoje rozhorčenie. Približne v rovnakom čase však priniesol denník Le Monde informácie potvrdzujúce, že aj francúzska strana robila a robí to isté čo NSA, prirodzene úmerne svojim existujúcim technickým kapacitám. Britský antropológ A. Toynbee upozornil, že „novota je vec logicky nepochopiteľná“. Čiže, až sa tieto kauzy dostanú do kontextu vedomia politikov a verejnosti, stanú sa pochopiteľnými. Tí, ktorí mieru monitorovania NSA doteraz nepoznali, sú jednoducho nekvalifikovanými politikmi a mali by odísť. Tí, ktorí to vedia a napriek tomu hrajú pred voličskou verejnosťou komédiu, sú zasa tými farizejmi.
Nech mi pani kancelárka A. Merkelová odpustí, ale ak je pravda, že o rozmere monitorovania NSA nemala adekvátne informácie, ako sa to tvrdí v médiách, tak prečo sa včas nepokúsila o nápravu úrovne práce nemeckej diplomacie a aparátu kontrarozviedky? To má byť snáď chybou Spojených štátov, že mnohé spojenecké krajiny sa spoliehajú v otázkach bezpečnosti radšej na USA, pričom sa nestarajú dostatočne o adekvátne zvyšovanie odbornej úrovne vlastnej diplomacie, rozviedky a kontrarozviedky?
Ako to tieto aféry dokazujú, asi nestačí v štátnom aparáte sa spoliehať len na neschopných lokajov, ale bude treba sa viac opierať o erudovaných expertov! Tu je historický priestor aj pre našu reformu ESO. Pravdou zrejme bude, že NSA má ešte pred konkurenciou vo svete aspoň 10-15-ročný náskok v úrovni a kapacitách informatizácie monitoringu.
Bude treba podpísať príslušnú medzinárodnú Non-Spy dohodu a viac využívať najmodernejšie spoločné databázy spojeneckých krajín. Takto bude možné vybudovať globálnu databázu na úrovni NSA s cieľom poskytovať informačné služby každej krajine, ktorá pristúpi k medzinárodnej Non-Spy dohode. Mohlo by to pôsobiť v smere väčšej transparentnosti zahraničnej i vnútornej politiky nielen signatárskych štátov, ale i medzinárodných vzťahov vcelku.
Podobne by mohla pôsobiť aj funkcia „spoločného prokurátora EÚ“, ktorú iniciovala eurokomisárka spravodlivosti V. Redingová. Je však na počudovanie, že zatiaľ 11 členských štátov únie je proti zriadeniu uvedenej funkcie. Prečo sa asi boja vedúci politici týchto krajín vyššej transparentnosti? A čoho sa boja tí poslanci, ktorí sa snažia inštitút majetkového priznania všemožne zahrať do autu? Podľa známeho českého podnikateľa R. Passera najvýnosnejším globálnym biznisom súčasnosti sa vraj stalo rozkrádanie štátnych rozpočtov.
Zatiaľ však ostáva faktom, hurhaj-nehurhaj, že éra tajnej diplomacie sa historicky končí. Pri zohľadnení dosiahnutej technickej kapacity monitorovania žiť ďalej v ilúziách o efektivite tajnej diplomacie už nie je ničím iným, ako vyhadzovaním peňazí zo štátneho rozpočtu rovno na smetisko. Aj tak by som to mohol formulovať, že doterajšia metodika tajnej diplomacie a kontrarozviedok sa vďaka NSA definitívne ocitla na smetisku dejín.
Nie je to však nič, čo by si zaslúžilo oplakávanie minulosti z našej strany. Už V. I. Lenin počas svojich aktívnych rokov neraz ostro odsudzoval praktiky tajnej diplomacie, o ktorých detailoch, samozrejme, politici a diplomati zabudli voličov informovať. Ak si zoberieme novší príklad: dovolím si predpokladať, že ak by slovenská diplomacia bola prezieravo získala potrebné informácie z NSA, naši mladí športovci by už mohli byť všetci doma z Iránu… Pragmatický prístup v tomto prípade znamená radšej sa pokúsiť využiť vo svoj prospech jestvujúce databázy, než viesť proti nim kontraproduktívne kampane.
Každý, kto používa počítač, predsa dávno vie, že poskytovatelia internetových služieb používajú tzv. cookies pre sledovanie spotrebiteľských návykov užívateľov. A zatiaľ neviem o žiadnych farizejských kampaniach v tejto veci. V posledných rokoch došlo na Harvarde k inštalácii o. i. novej vednej disciplíny tzv. Network Science. Prináša sľubné horizonty počnúc onkológiou až po informatiku. Napr. analýzou vašich elektronických spotrebiteľských operácií vám dokáže vypočítať, čo budete robiť budúci mesiac, atď. Švajčiarsky neurobiológ H. Markram získal od Európskej únie grant v sume 1 miliardy eur pre svoj Human Brain Project na obdobie 10-ročného výskumu. Na projekte sa zúčastní vyše 100 vedeckých tímov z Európy. Začínajú skoro kompletnou experimentálnou simuláciou krysieho mozgu, aby sa neskôr dostali aj k senzorickým mapám ľudského mozgu, atď.
Vedecký pokrok proste nie je možné, ba ani nie je potrebné zastaviť. Bolo by nerealistické očakávať, že raz keď už ľudstvo vytvorilo HighTech v rôznych oblastiach, nevynímajúc z toho ani informatiku, sa ju zriekne používať práve v oblasti medzinárodnej politiky. Profesor Berkeley University H. Marcuse razil svojho času heslo: „Buďte realisti a žiadajte nemožné !“
Foto: Wikileaks Mobile Information Collection Unit / CC