Exprezident veciam nedal „voľný“ priebeh, synovu vládu bude kontrolovať
Prezidenti, presnejšie exprezidenti to majú v Strednej Ázii pomerne zložité. Stredná Ázia totiž nie je Slovensko, kde sa trestne stíhaný a morálne opovrhnutiahodný slovenský exprezident usmieva a asi vôbec nechápe, čo spôsobil, pretože ani médiami zmanipulovaní voliči v zásade nechápu, čo svojou voľbou, prípadne nevoľbou spôsobujú.
Tak napríklad všetci doterajší exprezidenti Kirgizska (ktoré je Slovensku cez Interhelpo veľmi blízke) sú buď v exile (Bielorusko, Ruská federácia), alebo v prípade posledného exprezidenta Almazbeka Atambajeva – vo väzbe (vo väzení).
Exprezident Uzbekistanu Islam Abduganievič Karimov skonal na prezidentskom poste a jeho dcéra si to teraz aj za otca „užíva“ v zariadení so zvýšenou ochranou.
Elbasy a exprezident Kazachstanu Nursultan Abiševič Nazarbajev (a najmä jeho rodina – opäť oprávnene) tiež nezažíva najlepšie časy. Zbúranie jeho klanového systému môže byť, či skôr bude (ale o tom na budúce a v inom materiáli) veľmi bolestný. Nie pre jeho osobu, ktorá ostane symbolom, ale pre jeho veľmi, veľmi, veľmi blízke okolie. Teda personálne, čo bude problém pre krajinu s menom Kazachstan!
Teraz otázka dňa. A čo v Turkménsku? Tiež „ošetria“ svojho exprezidenta?
Odchádzanie…
Exprezident Gurbanguly Berdymuchamedov je pomerne mladý chlap (nar. 1957) a aj keď prehodil, podobne ako na protiľahlom brehu Kaspického mora (Azerbajdžan), opraty vedenia (vodcovstva) štátu na syna, veciam nedal „voľný“ priebeh.
Vľavo exprezident a vpravo nový prezident Serdar Berdymuchamedov
Foto: www.turkmenistan.gov.tk
Ako exprezident ostáva predsedom hornej komory parlamentu Turkménska. Bude mať nielen potrebnú imunitu, ale cez parlament bude aj kontrolovať činnosť novej vlády a nového prezidenta – svojho syna! Bude síce potrebných pár drobných zmien Ústavy Turkménska, ale v tom by sme nemuseli vidieť žiaden problém. Nakoniec, ostatná zmena Ústavy Turkménska bola v roku 2020.
Takže de facto tu máme situáciu, keď jeden Berdymuchamedov (syn) je prezidentom a druhý (otec) je predsedom Chalk Maslachaty (Халк Маслахаты) Turkménska.
V matematickom vyjadrení mocenského stavu v krajine to bude, resp. je zrejme logická veta: Berdymuchamedov na druhú!
Po inaugurácii 19. marca 2022
Aj keď sme o tom na stránkach Slova podrobne písali, pripomeňme si, že mimoriadne prezidentské voľby pod heslom „dať šancu mladým“ sa v Turkménsku konali 12. marca 2022 a inaugurácia nového prezidenta sa uskutočnila v „úzkom rodinnom kruhu“ v Ašchabade 19. marca 2022.
Následne nový prezident S. Berdymuchamedov (20. marca 2022) prijal demisiu pôvodnej – otcovej – vlády a vymenoval „nový kabinet ministrov“.
Ak niekto očakával do kabinetu ministrov nástup mladých liberálov, resp. reformátorov, bude sklamaný! Všetci doterajší ministri, tak ako ich v minulosti nominoval otec, si v novej vláde obhájili svoje pozície.
Výnimku tvorí len podpredseda vlády pre finančno-ekonomické otázky. Doteraz ho totiž zastával teraz už nový prezident S. Berdymuchamedov.
Novým podpredsedom pre ekonomiku sa stal Muchammetguly Muchamedov (Мухамметгулы Мухаммедов) – doterajší zástupca Turkménska v Ekonomickej rade Spoločenstva nezávislých štátov. Inak v rokoch 2014 – 2017 bol ministrom financií Turkménska a tiež národným koordinátorom Turkmenistanu pre medzinárodnú technickú pomoc EÚ Turkménsku.
Zbytočný optimizmus
Autor textu osobne pozná M. Muchamedova (nar. 1981, najskôr študoval v špeciálnej škole Saparmurata Nijazova-Turkmenbašiho v Ašchabade a potom získal ekonomické vzdelanie v Turecku) ako fanúšika trhovej kenesyanskej ekonomiky hrubého zrna. Lenže, okolnosti, čas, vek a kvapkajúca voda dokážu z balvanu spraviť okruhliak.
Čiže podľa nášho názoru sa v krajine vie, že je potrebné reformovať ekonomický blok a systém v Turkmenistane, lenže…
Lenže, kto sa odhodlá na radikálnu reformu? M. Muchamedov? Ťažko! Syn exprezidenta a súbežne terajší prezident? Tiež asi ťažko!
A to ešte nehovoríme o potrebe reformy bankového systému, úverovo-kreditnej politiky, valutových operácií… smerom k voľnej konvertácii valút.
No proste úloh je dostatočne veľa a spoločensko-politických limitov v Turkmenistane sa naakumulovalo ešte viac!
Inak povedané, mýtickú liberalizáciu politického, ekonomického a spoločenského systému Turkménska po nástupe nového (syna) prezidenta asi nie je možné v skorej dobe očakávať.
Aj keď, dejinný proces nemožno zastaviť ani cestou likvidácie politického života, tak ako to vidíme v divadelnej realizácii V. Zelenského na Ukrajine s dychtivými vzdychmi nevzdelancov zo strednej Európy!
Niečo sa asi pohne
Napriek realisticko-pesimistickému prístupu sa v rámci geopolitiky Strednej Ázie asi niečo pohne. Je totiž ohlásené, že začiatkom apríla priletí do Ašchabadu prezident Indickej republiky Rám Náth Kóvind.
Prečo niečo? Nuž preto, lebo doteraz bolo Turkménsko veľmi uzavretou krajinou a prvá oficiálna návšteva, ktorú bude hostiť syn-prezident, bude z Indie.
Ďalej preto, že India sa začína aktivizovať v Strednej Ázii a aj preto, že v širšom kontexte sa začína zhmotňovať idea Jevgenija Primakova: geopolitická os Moskva – Peking – Dillí.
Potom príde na rad reanimácia osi: Moskva-Berlín-Paríž, nech si proamerickí súdruhovia myslia čo chcú. Zákony geopolitiky síce možno dočasne ohýbať, ale nie zmeniť!
Preto je vhodná záverečná poznámka. Post ministra zahraničných vecí Turkmenistanu si udržal Rašid Mederov Na poste je 25 rokov, je sivým kardinálom Turkmenistanu a jediný má pod palcom všetky zahraničnopolitické kontakty.
To je človek (možno ťahák pre slovenskú diplomaciu), ktorý pozná domáce politické zákulisie, ktorého si vážia v Strednej Ázii a s ktorým – ak treba, treba rokovať.
(Autor je vysokoškolský učiteľ)
Súvisiace články:
https://www.noveslovo.sk/c/Novy_prezident_Turkmenska_je_znamy
https://www.noveslovo.sk/c/Turkmenska_deviatka
https://noveslovo.sk/c/Predcasne_prezidentske_volby_v_Turkmensku
