Prečo sme sa vojnovým podpaľačom nevzopreli skôr, ale až po ruskom vpáde na Ukrajinu?
Pozostalí po obetiach v Afganistane, Iraku, Sýrii, Líbyi či v Srbsku museli ustrnúť s pootvorenými ústami a vytreštenými očami, keď sa dozvedeli, akí mierotvorcovia sa stretli v Bruseli a zhodli na jedinom kazisvetovi. Putinovi. Vdovy a siroty zrejme nepostrehli, že ich niekdajší okupanti prešli mediálnou manikúrou, po ktorej im neostala za nechtami ani kvapka krvi. Aj niekoľkí poslanci NR SR nás presviedčali, že nálety NATO na Juhosláviu „ukončili srbskú genocídu v Kosove“. (komentare.sme.sk, 24. 3. 2022) No zamlčali, že „Spojené štáty si vybrali Kosovo za miesto najväčšej základne NATO v Európe“. (sme.sk, 10. 7. 2002) Aspoň nás nepoúčali, že i veľké náleziká uránu pri základni sú dielom náhody.
Prezidentka nás z Bruselu upokojovala, že v rusko-ukrajinskom konflikte stojíme na správnej strane. Posivený svedok to počúval už pri Iraku. Na rozdiel od mamičkinej bojovníčky za spravodlivosť však nezabudol, že iracké fiasko NATO poslalo britského premiéra Tonyho Blaira na skládku dejín. „Spojené kráľovstvo sa rozhodlo pridať k invázii do Iraku pred tým, ako boli vyčerpané mierové možnosti odzbrojenia Iraku“ (teraz.sk, 6. 7. 2016), skonštatovala britská vyšetrovacia komisia. O to väčšmi prekvapuje, že „bývalí britskí premiéri Gordon Brown a John Major podporili výzvu, aby bol Vladimír Putin postavený pred medzinárodný tribunál za vojenskú agresiu voči Ukrajine“. (www1.pluska.sk, 19. 3. 2022) Ktovie, či sa k výzve pripojí expremiér David Cameron. Podľa britského novinára Michaela Smitha „jeho rozhodnutie o útokoch v Líbyi malo podobné katastrofálne následky ako vojna v Iraku“. (spravy.pravda.sk, 7. 7. 2016) Irak poznačil aj Slovensko, spustil známu hru na spoľahlivého a nespoľahlivého člena NATO. Europoslankyňa Irena Belohorská (ĽS-HZDS) po zmienke o možnom odchode slovenských vojakov vyhlásila, že „svoju misiu by nemali ukončiť ako zbehovia. HZDS bude trvať na tom, aby sa o stiahnutí vojakov rokovalo s našimi partnermi.“ (domov.sme.sk, 8. 7. 2006)
Keď slovenský novinár predpovedá, že „na Putina dopadne hnev ruských matiek a vdov“ (dennikn.sk, 25. 3. 2022), nemal by nám prezradiť, na čiu hlavu padol hnev matiek, vdov a sirôt po 4 500 amerických, 179 britských…, ale aj troch našich vojakoch? Vyvezených v rakvách len z Iraku. A namiesto toho, aby naši politici držali bobríka mlčania, Blairov „spolubojovník“ v Iraku Mikuláš Dzurinda vyčíta Putinovi zákerné a krvavé ťahy. Ten istý Mikuláš Dzurinda, ktorého vláda otvorila slovenské nebo americkým lietadlám s bombami na Belehrad. Ak Putinovi voliči „nesú politickú zodpovednosť za hrôzy, ktoré sa teraz dejú na Ukrajine“ (dennikn.sk, 31. 3. 2022), nemali by sa voliči Zmeny v roku 1998 kajať za hrôzy v Srbsku?
Posivený svedok sa preto čoraz častejšie pýta, prečo sme sa vojnovým podpaľačom nevzopreli skôr. Prečo sme na námestia vyšli až po ruskom vpáde na Ukrajinu. Prečo sme takto nevyjadrili solidaritu s afganským, irackým, sýrskym, líbyjským či srbským ľudom. Prečo sme sa od lídrov napadnutých štátov prostredníctvom veľkoplošných obrazoviek nedozvedali, čo od nás potrebujú a kto ich sklamal… Zato americký herec žiadal, aby sa ukrajinský prezident prihovoril aj účastníkom udeľovania filmových Oscarov. „Nemôžeme riešiť filmy, keď sa vo svete dejú hrôzy presahujúce naše predstavy.“ (komentare.sme.sk, 28. 3. 2022) Aj predstavy Afgancov, Iračanov, Líbyjčanov…?
Dokonca i Svätý otec až pri Ukrajine „použil slová ako beštialita, barbarstvo a svätokrádež“. (vaticannews, 27. 3. 2022) Akiste preto nezahriakol náhlych mierotvorcov, keď sa v centrále NATO bili do pŕs, bože, ďakujeme ti, že nie sme ako ten mäsiar a Hitler v Kremli! Keby boli aspoň originálni! Ide totiž o burcujúce mediálne prezývky Slobodana Miloševiča počas amerického dohľadu nad bývalou Juhosláviou. „Balkánsky mäsiar, európsky Husajn a Hitler.“ (https://www.sme.sk, 13. 3. 2006) Éterom prešumela aj nevydarená repríza otravy Skripaľovcov a Navaľného. V podaní oligarchu Romana Abramoviča.
Generál Daniel Zmeko dovolil slovenským vojakom obdivovať amerických prezidentov. Napriek tomu, že nás zatiahli do vojnových „prúserov“ a nedodržali slovo o odstavení mučiarne Guantánamo. Ale „vojak, ktorý obdivuje Putina, nemá v armáde čo robiť“. (dennikn.sk, 29. 3. 2022) Že by ho inšpiroval dávny predseda NR SR František Mikloško? „V Putinovi vidím náznaky až diabolského šialenstva, tu pomôže len zázrak.“ (aktuality.sk, 24. 3. 2022) No americký prezident Joe Biden našiel aj pozemské východisko. „Putin nemôže ostať pri moci.“ (Tamtiež, 26. 3. 2022) Hneď nato sme sa dozvedeli, že Amerika nemieni zasahovať do vnútorných záležitostí cudzieho štátu… Tak ako nezasiahla do diania vo Venezuele, len tam za potlesku EÚ vymenovala trucprezidenta Juana Guaidóa. Ale nebolo by tých napodobenín už priveľa? Nemalo by prísť niečo nečakanejšie? Na čo médiá a námestia skryto čakajú? Isteže, nemuselo by to byť riešenie raz a navždy s priamym prenosom do Bieleho domu. Na ruského diktátora, pomätenca, agresora, vojnového zločinca a putlera by azda postačila zvieracia kazajka.
Keď posivený svedok dlhšie sleduje predstaviteľov štátu, zľakne sa, či sa zajtra aj on nezobudí s podobnými špagátikmi na hlave a končatinách. Ešteže nebude sám. Už teraz kam pozrie, samé špagátiky! Akoby sme sa zaplietali do pavučiny jedinej správnej ideológie… Ak sa v personálnej mizérii predsa len zjaví nový Dubček, podarí sa mu poľudštiť bábkovú republiku? Nebude závidieť originálu, že to mal ľahšie?
