Sociálny zmier? A to je čo?
Prvý spôsob je očividne vlastný slovenskej pravici, ktorá má svoju posvätnú ideológiu a každý, kto ju odmieta nasledovať, je triedny nepriateľ, s ktorým treba bojovať. Druhý spôsob je nepomerne bližší všetkým tým, čo namiesto ideológie zvyknú používať zdravý rozum. A zároveň tým, čo veria, že úlohou politiky je hľadať kompromisy a sociálny zmier, nie rozdúchavať konflikty a nenávisť. Platí to aj v prípade slovenského zdravotníctva.
Vláda Ivety Radičovej sa nedokázala dohodnúť s lekárskymi odbormi a Slovensko sa ocitlo v slepej uličke. Najtrápnejšie je, že namiesto toho, aby vláda prišla s riešeniami, burcuje verejnosť proti lekárom. Za výdatnej pomoci masmédií. Skrátka, naša „slávna“ pravica opäť skúša to, čo vie najlepšie: rozdeľovať spoločnosť, očierňovať oponentov, hľadať nepriateľa. Pred rokom a pol si to vyskúšala na sociálnej demokracii, teraz je rad na lekároch. Ako keby bol dnes hlavný problém slovenskej spoločnosti v tom, koho treba lynčovať. Nie. Problém je, ako vyliečiť pacienta, nie ako jatriť rany. Keby sa vláda radšej od prvej minúty koncentrovala na sociálny dialóg, dnes nemusela vyhlasovať núdzový stav a zbavovať niektoré osoby ich ľudských práv, akoby na Slovensku zúrila vojna.
Lynčovanie lekárov nikomu nepomôže
Dobrý politik problémy rieši. Dobrý štátnik nedovolí, aby vôbec vznikli. A už vôbec nie, aby sa vyhrotili. Toto minister zdravotníctva Pent…, pardón, Uhliarik ani predsedníčka vlády Radičová nedokázali. Ukázali, že nie sú ani dobrí štátnici, ani dobrí politici. Podcenili to, že lekári pred niekoľkými mesiacmi podali výpovede. Nepodarilo sa im stlmiť napätie. Nedokázali prispieť k reálnym kompromisom, tobôž nie k uspokojivým riešeniam. Dnes sa čudujú, že zdravotníctvo je pred kolapsom. A vinia za to lekárov. Ako malé deti na pieskovisku.
Základný problém je v zlej filozofii. Niekto tu chce stále hrať hry s nulovým súčtom. To znamená: jeden musí vyhrať, druhý prehrať. Keby namiesto takejto konfrontačnej stratégie vláda zvolila hru s pozitívnym súčtom, vyhrať by mohli všetci. Lekári aj vláda. A najmä pacienti. Hovorí sa tomu kompromis alebo tiež sociálny zmier. Vo vyspelých demokraciách na sociálnom zmieri stojí stabilita celej spoločnosti. Slovensko potrebuje vládu, ktorá dokáže udržať sociálny zmier. Vládu, ktorá nehľadá triednych nepriateľov, ale partnerov na dialóg. Jediné v tom je nádej, že krízu slovenského zdravotníctva sa podarí prekonať. Zatiaľ sa kríza iba odkladá: aby si náhodou niekto nemyslel, že núdzový stav je trvalé riešenie, alebo nebodaj, že lynčovanie lekárov a odborov niekomu na Slovensku môže pomôcť. Naopak, dnešné mediálne lynčovanie akurát znemožňuje budúce kompromisy a dohody, ktoré potrebujeme všetci, nielen lekári.
