Oficiálne sa dnes uvádza, že Slovensko vstúpilo do NATO dobrovoľne. Že občania Slovenska s týmto vstupom súhlasili a považujú ho za garanciu našej bezpečnosti. Napokon to zopakovala prezidentka Čaputová pri svojej prvej návšteve v sídle NATO.
Na nedávnom seminári o ľavicovej politike pani Schmögnerová tiež poznamenala, že pri rozhodovaní o bezpečnostnej orientácii Slovenska sa vtedajšia vláda, v ktorej bola aj ľavicová SDĽ, orientovala na NATO. Údajne preto, že NATO ako jediná vojensko-politická bezpečnostná organizácia spĺňala vtedy požiadavky rešpektovania demokratických princípov. Hoci zakrátko ich jasne prejavila v „humanitárnom“ bombardovaní bývalej Juhoslávie. Neskôr túto „demokratickosť“ potvrdili jej členovia pri vojenských zásahoch v Afganistane, Iraku, Líbyi, Sýrii aj inde.
Ilustračné foto: Emil Polák
Prečo sme sa v skutočnosti ocitli v NATO napriek tomu, že naši občania takú vôľu nevyjadrili v ľudovom referende?
Odpoveď je jednoduchá a logická. Nehovorí sa o tom otvorene a priamo, ale je to známe len z neoficiálnych výrokov niektorých bývalých politikov. Ak sme sa chceli stať členským štátom Európskej únie (čo občania vyjadrili v referende ), dali nám „tichú“ podmienku, že sa musíme stať členom NATO.
Európska únia je predsa spolkom krajín, kde je rozhodujúcim faktorom, ale aj rozhodujúcim záujmom súkromný kapitál, súkromné podnikanie. Kde majú najväčšie zisky a prospech oligarchovia, nadnárodné monopoly, kriminálno-oligarchické skupiny. Oni vlastnia takmer všetko, im patrí najväčšia časť kapitálu v jednotlivých krajinách i v únii.
Čo ak by predsa len v niektorej krajine alebo krajinách pracujúci občania nevydržali vykorisťovanie, okrádanie a klamanie a chceli by ekonomické nástroje ich moci týmto vlastníkom nejakým spôsobom odobrať, alebo ohraničiť ich využívanie??? Súkromný majetok a jeho ochrana je predsa najvyšším, priam posvätným princípom fungovania spoločnosti v kapitalizme. V takom prípade zmluva o členstve v NATO a vzájomné záväzky dávajú právo politickým i vojenským orgánom NATO na využitie vojsk NATO v ktorejkoľvek z týchto krajín. Predovšetkým na ochranu súkromného majetku a jeho vlastníkov. Toto je skutočný dôvod, prečo sme sa museli stať súčasťou NATO, hoci sa to tak otvorene v dokumentoch nedeklaruje.
Prirodzene, sú tu aj ďalšie dôvody na naše bezpodmienečné členstvo. Nesmie sa zabúdať hlavne na geopolitické záujmy veľmoci, rozšíriť okruh krajín i faktickú vojenskú silu proti Rusku (predtým Sovietskemu zväzu). Na jeho prírodné bohatstvo, surovinové zdroje, pôdu, teritórium si západné mocnosti nikdy neprestali brúsiť zuby. Slovensko sa tak stalo súčasťou týchto plánov.
Netreba si robiť ilúzie, že NATO ide o ochranu jednotlivých krajín či o obranu obyčajných občanov týchto krajín. Ak by prišlo k najhoršiemu, budú brániť predovšetkým majetky boháčov, oligarchov, bankárov. Budú vymýšľať politické, vojenské, ekonomické, geostrategické záujmy na zdôvodnenie, prečo je nutné niekde zakročiť, a prečo niektoré krajiny nechať napospas agresorovi. Tak ako to urobili mocnosti s Československom v Mníchove v roku 1938. Tak ako za desaťročia nevyriešili cyperský problém medzi krajinami NATO Tureckom a Gréckom. Tak ako dnes krajiny NATO neurobia nič so svojím členom a partnerom Tureckom, ktoré bezdôvodne napadlo teritórium inej krajiny a presadzuje svoje záujmy na úkor ľudí iných národov.
Takže nejde o záujmy občanov, ani o záujmy Slovenska či iných jednotlivých krajín. Ide o záujmy tých, ktorí nechcú prísť o svoj kapitál, ale chcú ho ešte navŕšiť. Preto sme v NATO!
