Celkom náhodou sa mi dostal do rúk výber textov autora, ktorého určite nie je potrebné špeciálne predstavovať čitateľom SLOVA.
Tá náhoda je v tom, že v Trnave na železničnej stanici je miesto, kde možno položiť a bezplatne si zobrať (požičať) ľubovoľnú knihu a tak som si aj ja jednu požičala (a neskôr vrátila). Na už ošúchaných listoch bolo vidno, že prešla viacerými rukami a očami, a to, že sa vracia na stanicu, znamená tiež, že čitatelia chcú, aby sa čítala a čítala.
Kniha SLOVO dalo slovo /výber textov/ (In: PeIn, 2019, ISBN 978-80-972361-4-4, 134 strán) obsahuje súbor 20-tich textov držiteľa „Zlatého pera týždenníka SLOVO“, ktoré boli publikované na e-stránkach SLOVA a týkali sa problematiky postsovietskeho priestoru s akcentom na Strednú Áziu.
V čase vrcholiacej antiruskej a antisovietskej hystérie, ktorá sa „mirniks-dirniks“ prechádza po slovanskom Slovensku, je tento počin mimoriadne zaujímavý. Nielen zaujímavý, ale aj dôležitý!
Autor popisuje totiž to, čo radový čitateľ na Slovensku pod maskáčovou sieťou všetkého anti- smerom na východ nevidí. Teda čo vinou mainstreamu nevidí v Rusku, na Ukrajine, v Bieloruskou, alebo či skôr najmä v Strednej Ázii.
Všetci si myslíme, že o postsovietskom priestore a špeciálne o Strednej Ázii vieme všetko. Je to však pravda? Nie je to len naša imaginácia, naše chcenie, naša naivná predstava?
Týmto výberom textom sa nechajte pozvať do mimoriadne zaujímavej dejinnej reality postsovietskej reality a do Strednej Ázie, kde autor v rôznych diplomatických pozíciách prežil viac ako šestnásť rokovo svojho života.
Kniha má zvláštnu náladu a vysokú mieru autentickosti, kde bez zbytočných stresov pulzujú informačne hutné príbehy zo súčasného Ruska a zo stredoázijských „-stanov“.
Skúsený pedagóg a pozorovateľ procesov v postsovietskom priestore sa rozhodol ponúknuť do našej pozornosti výber svojich textov, ktoré boli publikované v SLOVE.
Väčšina z nás si myslí, že tam je to dajaké iné, ale zrejme je pravdou to, čo píše Peter Juza, že všetci majú právo na svoj a najmä na neuniformovaný vývoj!
Odporúčam texty politológa, diplomata a vysokoškolského pedagóga Petra Juzu ešte aj pre jeho štýl písania. Štýl, ktorý preferuje faktografiu a opiera sa podrobnú znalosť naturálnych pomerov a zákutí miestnych jazykov, takže je jasné, o čom píše.
Z textov je cítiť famózne spojenie osobnej skúsenosti a prežitia s maximálnym objemom historicko-teoretických vedomostí.
Tato kniha asi bude stále aktuálna. Treba ju čítať opakovane a mať ju v knižnici, pretože elektronické archívy sa asi raz (cielene, alebo náhodou) stratia (čoho sa autor obáva).
Tým nebezpečenstvom sa potvrdzuje, že moderná komunikácia sa dostala do slepej uličky a slovo akoby stratilo význam, váhu a zmysel. Máme tu tony slovno-komunikačného odpadu, ktorý sa zatiaľ nejaví ekologickým problémom. Žijeme však v dobe, kde všeobecne vládne slovný odpad.
Preto, ak hľadáte dobré čítanie s hlbokými myšlienkami na koniec prázdnin, tak aby ostala hlboká stopa poznania, SLOVO dalo slovo možno len a len odporúčať.
Ide textom (kniha vyšla s podporou Klubu Nového Slova, Inštitútu ASA a redakcie SLOVA) o nadčasové posolstvo, na ktoré niekedy v dnešnom povrchnom svete zabúdame.
Tiež ide o príjemný darček k okrúhlym oslavám Nového slova dňa 24. septembra 2019.
(Autorka, Lýdia Kovačovská je študentkou politických vied a medzinárodných vzťahov)
