Stalo sa to vlani v lete. Skupina Nemcov – asi Bavorákov, lebo niektorí muž boli v koženkách s holými kolenami a ženy mali kroj – viedla na nádvorí Bratislavského hradu temperamentnú debatu, kde sa vlastne nachádzajú. Či sú na Slovensku alebo v Slovinsku. Bol som natoľko zlomyseľný, že som im neprezradil, kam vlastne pricestovali. Ostatne, podobne zlomyseľný som bol, keď za mojich študentských čias jeden kolega zo štúdií presvedčil skupinu východonemeckých študentov, že prvý československý prezident sa volal Josef Švejk… Bratislavu ako potenciálne slovinskú metropolu a Švejka ako hlavu štátu však možno prekonal britský film o nesmrteľnom agentovi 007 Jamesovi Bondovi, ktorého viaceré scény sa mali odohrávať na Slovensku 80. rokov. Musím uznať, že autori sa trocha predsa usilovali. Budova, kde na koncerte Bond úmyselne zle trafil krásnu hudobníčku, sa trocha ponáša na našu Redutu. Rovnako v Bratislave naozaj premávajú električky, hoci iného typu. Čo však absolútne zodpovedalo realite boli policajné vozy Verejnej bezpečnosti. Neviem, čomu mám pripísať to, čo je na filme najpikantnejšie: alpské vrcholy medzi Bratislavou a Viedňou. Ide o absolútne nespútanú fantáziu tvorcov alebo totálnu ignoranciu? Veľký Shakespeare Čechom daroval morské pobrežie… Takže uznávam, že spomínané veľhory boli prejavom britskej lásky k nášmu národu. No je tu predsa len istý otáznik. James Bond prešiel slovensko-rakúsku hranicu mimoriadne ľahko, takpovediac na jeden šup. Autori bondoviek majú samozrejme právo nepoznať zemepis strednej Európy, ale keďže Bond bol bojovník proti komunizmu, mali mať aspoň nejasné tušenie, že hranicu medzi Východom a Západom nebolo až také jednoduché prekročiť. Ani samotnému agentovi 007.
