Čas od času sa v slovenských médiách rozvíria rôzne kauzy, ktoré na seba sústredia pozornosť občanov. Vtedy to vyzerá, akoby v spoločnosti nebolo nič dôležitejšie na riešenie a nič závažnejšie, čím by sa mal zaoberať občan, vláda, parlament i ďalšie inštitúcie. Väčšinou však slúžia len na to, aby odpútali pozornosť občanov od oveľa dôležitejších a závažnejších veci, ktoré naozaj ovplyvňujú život spoločnosti i jednotlivých občanov. Za kulisami týchto káuz sa deje to, čo vyhovuje tým, ktorí ovládajú spoločnosť a posilňujú svoje ekonomické, teda mocenské postavenie a záujmy. Samotné kauzy, mnohokrát zbytočné zveličené, plné poloprávd, protichodných informácií, tendenčných tvrdení mätú občanov, dezinformujú ich, podsúvajú im čiesi názory a postoje.
Kresba: Ľubomír Kotrha
Začiatkom leta sa jedna z takýchto káuz stala stredobodom takmer všetkých médií, nielen bulvárnych. Kauza „únosu vietnamského občana“.
Skúsme aspoň na minútu „zaváhať“ a zamyslieť sa, či nejaký únos vietnamského občana tak ovplyvnil život slovenských občanov a spoločnosti, aby sa mu v médiách venovalo toľko pozornosti. A zdá sa, že sa ešte bude venovať.
Chvíľu „neskúmajme a nešpekulujme“, či bola akcia vietnamských bezpečnostných síl v súlade či v nesúlade s existujúcimi zákonmi na Slovensku. Tieto zákony boli aj tak po roku 1989 zdeformované – spracované a schválené tak, aby slúžili podvodnej privatizácii majetku, podvodnému podnikaniu a obohacovaniu sa. Teda predovšetkým majetkovým špekulantom, privatizérom, podvodníkom. Preto máme u nás aj dnes mnohých nepotrestaných a nepostihnuteľných takmer kriminálnym spôsobom fungujúcich podnikateľov.
Ak sa však zamyslíme nad podstatou, že páchateľ trestného činu – ohromnej korupcie, bol do svojej krajiny vrátený preto, aby sa za svoj čin zodpovedal, čo je na tomto fakte nenormálne?!
Je to nenormálnejšie ako skutočnosť z nášho života, kedy zjavní páchatelia, ktorí prišli k majetku prinajmenšom podozrivým, alebo zjavne nekalým spôsobom, či podvodníci a špekulanti, ktorí okradli štát alebo občanov, sa roky i desaťročia vyhýbajú postihu? Buď ušli do zahraničia kde sa skrývajú, alebo si „zariadili“ súdne prieťahy a spokojne si nakradnutý a našpekulovaný majetok užívajú aj so svojimi rodinami.
Dnes sa na Slovensku často hovorí a píše o korupcii, organizujú sa protesty za odvolávanie z funkcií, vyzýva sa k predčasným voľbám, hrá sa divadlo na presadenie vlastných politických cieľov. Ale „skutek utek…“.
A hoci sa u nás stagnuje v praktickom zápase s korupciou, čítame a počúvame, ako média i niektorí politici bránia „korupčníka“ z inej krajiny.
Prečo asi???
Nepredhadzuje ktosi túto tému občanom len preto, aby odpútal ich pozornosť od skutočných problémov na Slovensku, možno aj s kriminálnou či protiľudovou podstatou?
Nepodsúvajú nafúknutú kauzu o únose len z dôvodu, že „trafená hus zagága“? Veď väčšina médií je dnes v súkromných rukách veľkých podnikateľov a finančných skupín, a sprievodným javom súkromného podnikania je korupčné správanie tých, ktorí chcú bohatnúť neobmedzene a donekonečna. Súkromný kapitál neustále živí a „modernizuje“ korupčné správanie zainteresovaných. Ako teda môže mať záujem na skutočnom potieraní korupcie? Možno im je ľúto zločinca, ktorý sa má zodpovedať za korupciu. Alebo sa boja už pri pomyslení, že by sa podobne mohli zodpovedať oni za svoje činy.
