Kam vykročil Smer

Smer-sociálna demokracia je pri vláde viac než pol roka. Aké sú úspechy a neúspechy jeho vyše polročného vládnutia? Škodí Slovensku svojou politikou, alebo mu, naopak, pomáha? Odpovede na tieto otázky sa zväčša líšia podľa politického presvedčenia konkrétneho „objektívneho“ analytika. Takých, ktorí si chcú kopnúť, sú dnes plné médiá. Niektoré z ich argumentov môžu byť namieste. No strana, ktorá má dnes podporu takmer polovice politicky gramotného obyvateľstva, asi nebude úplne neschopná a falošná. Skôr by sa oplatilo pýtať, aké sú dôvody takej vysokej podpory Smeru. Odvolávať sa iba na magické slovíčko populizmus dnes už nepresvedčí azda ani tých najzarytejších odporcov súčasnej vlády. Prvou otázkou je, či Smer-SD plní svoje sľuby? Dokázal vniesť do slovenskej politiky sociálnodemokratické hodnoty? Realizuje svoju víziu sociálneho štátu? Ak si vymodelujeme určitú ideálnu šablónu sociálnodemokratickej politika, zaiste dospejeme k záveru, že Smer-SD sa takouto šablónou neriadi vo všetkých prípadoch. No politika nie sú ideálne šablóny. Ak chceme triezvo hodnotiť počiny vlády, musíme sa zamyslieť nad jej reálnymi možnosťami. Zároveň sa vypláca porovnanie s inými krajinami. Čo urobila sociálna demokracia za osem mesiacov? Aké sú reálne možnosti Smeru? Prevzal vládu v krajine, ktorú dokázala pravica za posledné roky premeniť na nepoznanie. Zavedenie rovnej dane, privatizácia strategických podnikov, zrušenie tripartity, zavedenie poplatkov v zdravotníctve, snahy o spoplatnenie denného štúdia na vysokých školách, čiastočná privatizácia penzijného systému, masívna prekarizácia zneisťovanie) práce. To je len stručný výpočet pravicových reforiem, ktoré na Slovensku de facto viedli k zániku sociálneho štátu. Nemožno sa čudovať, že prvé kroky novej vlády viedli k úpravám týchto reforiem. Zrušila poplatky u lekára, zaviedla daňovú progresivitu v odpočitateľných položkách. Začala sa aj diskusia o bezpečnosti a výhodnosti druhého dôchodcovského piliera, opätovne sa zavádza tripartita a vláda plánuje obmedziť prekarizáciu práce, resp. zabrániť, aby sa štandardné pracovnoprávne pomery nahrádzali neistými živnostníckymi zmluvami. Ficova vláda zároveň vyplatila a doplatila invalidné dôchodky, ktoré protiústavne zastavili dzurindovci. Vyplatila vianočné dôchodky. Naliala viac peňazí do zdravotníctva a poľnohospodárstva. Vyvinula tlak na energetické monopoly a pričinila sa o zníženie cien v tejto oblasti. Zaviazala sa, že nebude spoplatňovať denné vysokoškolské štúdium. Stiahla vojakov z Iraku a rozšírila obzory slovenskej zahraničnej politiky aj na také krajiny, ktoré sú tŕňom v oku Bushovej administratívy, ako je napríklad Venezuela. Postmoderné témy dnes nemôžu byť prioritou ľavice Tieto kroky na jednej strane dráždia pravicu, na druhej strane nedostatočne uspokojujú mnohých ľavicových intelektuálov. Jednako však platí, že tieto kroky sú v súlade so sociálnou demokraciou. Na porovnanie – maďarskí socialisti v súčasnosti pristúpili na viaceré neoliberálne reformy a pred niekoľkými dňami dokonca zaviedli poplatky u lekára. Toto je tá sociálna demokracia, o ktorej hovoria kritici Smeru? Blairovi labouristi v Británii už niekoľko rokov odbúravajú sociálny štát a veľmi aktívne sa podieľajú na okupácii Iraku. Takto má vyzerať sociálnodemokratická politika? V kontexte krokov, ktoré v súčasnosti robia mnohé európske sociálnodemokratické strany len veľmi ťažko viniť Smer-SD z toho, že je málo ľavicový. Málo ľavicová je dnes celá európska sociálna demokracia. A namiesto toho, aby hľadala alternatívy k neoliberálnej politike v sociálno-ekonomickej oblasti, ideovo sa vyčerpáva na postmoderných témach, ktoré sú zaiste dôležité, ale v kontexte tzv. globalizovaného korporatívneho kapitalizmu asi nie najpodstatnejšie. Keď začala byť pre západnú sociálnu demokraciu prvoradou témou otázka kultúrnych práv a ochrana životného prostredia, malo to svoju logiku. Posun k postmoderným témam sa odohrával v prostredí vyspelých sociálnych štátov sedemdesiatych rokov, ktoré v západných európskych krajinách dokázali zabezpečiť vysokú životnú úroveň a sociálne istoty pre všetky zložky spoločnosti. Dnes je však situácia celkom iná. Globalizácia ekonomiky a ideológia novej pravice ohrozuje samotné základy sociálneho štátu, na ktorom sa v povojnovom konsenze zhodla ľavica aj pravica. V situácii prehlbujúcej sa sociálnej nerovnosti a odbúravania sociálneho štátu je robenie priorít sociálnej demokracie z postmoderných tém naivné a nebezpečné. Na piedestál sociálnej demokracie sa opätovne musí dostať otázka materiálnych hodnôt, pretože práve tá dnes opätovne sužuje väčšinu obyvateľstva. A ak sa na politiku Smeru pozeráme cez túto prizmu, možno skonštatovať, že jeho kroky sú k sociálnej demokracii bližšie než politika mnohých jeho partnerov v Európe. Čo by malo zaujímať európskych socialistov? Z pozície materiálnych sociálnodemokratických hodnôt sa môže javiť čudné, prečo európski socialisti nepozastavili členstvo napríklad Blairovej Labouristickej strane za jej neoliberálnu politiku či aktívnu účasť v Iraku. Nepozastavili členstvo ani maďarským socialistom za ich pravicové reformy. Pozastavili však členstvo Smeru za koalíciu so Slovenskou národnou stranou. Je to v súlade s prioritou, akú kladie dnešná európska sociálna demokracia na postmoderné témy. Skutočnou hrozbou pre európske krajiny však dnes nie je národniarska agenda Jána Slotu, ale neoliberálna politika, ktorá postupne rozkladá sociálny štát v celej Európe. Ak by sa politika Smeru hodnotila cez prizmu radikálnych pravicových reforiem, ktoré na Slovensku zaviedla predošlá vláda, európski socialisti by mali Smeru gratulovať, že dokázal Slovensko aspoň čiastočne vytiahnuť z neoliberálneho zakliatia. Možno si poniektorí čitatelia spomenú, že ešte pred niekoľkými mesiacmi bolo čo i len malé spochybnenie neoliberálnych receptov považované za drzosť a hrubú politickú naivitu. Slovensko sa za posledné štyri roky stalo zakliatym kráľovstvom, v ktorom bolo takmer zakázané hovoriť o sociálnejších alternatívach. Smeru sa podarilo odtabuizovať politickú diskusiu a postupne otvára témy, ktoré sa vďaka pravicovému mainstreamu na niekoľko rokov akoby dostali na index. Na Slovensku dnes môžeme slobodne hovoriť o alternatívach pravicových reforiem bez toho, aby nás okamžite vyhlasovali za boľševikov či bláznov. Smer – ľavicovejší ako jeho sesterské strany v Európe – tak dokázal sociálnu demokraciu na Slovensku vytiahnuť zo zabudnutia a vdýchnuť jej nový život. Autor je politológ a publicista