Už 25. mája budeme voliť slovenských zástupcov do Európskeho parlamentu. Účasť v eurovoľbách býva nízka. Zjavne preto, lebo ľudia prestávajú politikom veriť, lebo politici slovenskí i slovenskí europolitici nerobia pre zlepšenie života väčšiny ľudí v SR nič markantné, očividné a presvedčivé, lebo ľudia nevidia výsledky v reálnom čase. Lebo nevidia odpočet práce europolitikov a jasné zisky-prínosy z ich práce pre krajinu, ale vnímajú ich pozície len ako dobrú príležitosť na dobrý plat a spokojný život. Kandidáti nie sú predstavení ako osobnosti s programom na pomoc bežným ľuďom a zdravotne postihnutím tiež.
Kresba: Ľubomír Kotrha
Ak vypadáva bežný občan – ide o nedostatok demokracie a teda zmenu podstaty systému smerom k oligarchii. Nielen k doterajším eurovoľbám, ale k celkovému hodnoteniu SR za tridsaťročie 1989 – 2019 takmer vôbec nevidno vystúpenia SOCIOLÓGOV. Ich pohľad ako „machrov“ na societu (spoločnosť) – je dôležitý, aby vedeli ľuďom jednoducho vysvetľovať dobro a zlo.
Ich hodnotenia a potrebné správy o živote krajiny (odpočty swot-čo sa darí a čo nie) i analýzy chýbajú, akoby sa slovenskí sociológovia báli prezentovať svoje postoje pre zlepšenie života na Slovensku. Ja osobne súhlasím s podstatou potreby/účelnosti ísť aktívne do účasti v týchto voľbách do EÚ.
Význam spolupodielnictva našich zástupcov na rozhodovacích právomociach v parlamente, ako aj ich aktívny vklad vyplývajúci z národných požiadaviek neustále rastie. Slovensko, napriek istým turbulenciám na domácej scéne, má potenciál aj reálnu autoritu v štruktúrach EÚ aj vďaka už etablovaným osobnostiam na významných postoch. V dnešnom tak kruto ekonomicky globalizovanom svete nie je možné ani dobré stáť bokom.
Bez ohľadu na politické zafarbenie. Na skutočne spravodlivé demokratické zmeny ešte nenastal čas, nie je dostatočne nastolená spoločenská objednávka.
Keď však zostaneme bokom, onen demokratizačný proces nás bude obchádzať, v samote či roztrieštenosti budeme nevýznamný. Uvedomujem si, že sa nedá na malom priestore riešiť/analyzovať veľa zložitých tém , ktoré by sa mali riešiť. Menej býva niekedy viac. Za veľmi dôležitú však pokladám renesanciu hodnôt a renesanciu osobnosti. Tak v SR, aj v EÚ by bolo potrebné získať lepších LÍDROV pre náš svetadiel i krajinu.
Hodnotovo lepšie vybavení lídri by mohli položiť silnejší základ pre lepšie riešenie aj v zdravotníctve, ale nielen v ňom – v záujme občana i pacienta. Pre mňa je veľký dôvod prečo ísť voliť aj zmena klímy, pretože to je globálny problém. Cez Európsku úniu máme oveľa väčšiu možnosť ovplyvniť medzinárodné prostredie smerom k boju s klimatickými zmenami ako samostatne. Naozaj Európa by mohla byť lídrom v trendoch ohľadne boja s klimatickými zmenami a ukázať smer, ktorým by sa postupne mali uberať aj ostatné kontinenty podľa ekonomických možností a mám pocit, že sa to už deje (solárne panely na domoch, elektromobilita a redukcia plastového jednorazového riadu). Tento pozitívny príklad by mohol viac priťahovať ako sústavné otrasy a špekulácie na trhoch ako aj permanentné hegemonistické chúťky v rôznych kútoch sveta. Samozrejme, že moje stanovisko k problematike klimatickej zmeny nie je jediným, ktoré ma ovplyvní. Určite budem brať na zreteľ aj iné faktory ako zmenu klímy, pretože ak nás nejaké neuvážené kroky v rámci geopolitického smerovania (vplyvom nesúrodého zloženia EÚ parlamentu) doženú do globálneho vojenského konfliktu, otázka zmeny klímy už bude bezpredmetná.
Záverom ešte moja osobná skúsenosť. Veľa mojich známych na rôznych postoch mi píše, že sa zaradili medzi tých, čo rezignovali a veľkú časť ich mentálneho priestoru zaberá pocit bezmocnosti aj v predmetnej oblasti. Pokiaľ ide o pocit bezmocnosti, tam sympatizujem, no radšej by som premýšľal, ako EÚ reformovať tým smerom, aby sme ten pocit bezmocnosti nemali, ako v nej neboli.
