Ministerka spravodlivosti SR Mária Kolíková vyniesla na svetlo sveta návrh Veľkej reformy ústavného zákona. Vraj je to najlepšia cesta k polepšeniu nášho súdnictva. „Demokracia nie je panovanie, ale len práca, práca na zabezpečenie spravodlivosti. A spravodlivosť je matematika humanity,“ hovorieval prvý československý prezident Tomáš Garrigue Masaryk. Kolíkovej domácou úlohou sa priamo mení Ústava Slovenskej republiky a ministerka (s verbálnym prejavom trhovníčky) na tlačovej besede v priamom prenose TA3 priznala, že tento zákon „otvára veľa bolestivých tém v slovenskej justícii“. Podľa mňa otvára skôr Pandorinu skrinku nekontrolovanej manipulácie politickej moci. Doterajšie zastrašovanie sudcov a prokurátorov obviňujúcimi výkrikmi opozície na námestiach v rokoch 2018 a 2019 i vyhrážky politikov súčasnej koalície v parlamente a pred médiami od marca 2020, prepadávanie kukláčmi z NAKA dostáva legislatívny kabátec. Trójskym koňom sa tento zákon stane vďaka širokej bráne, ktorou do slovenskej justície vlezú zástupcovia tzv. občianskej spoločnosti – politickí aktivisti, agenti tretieho sektora, skorumpovaní novinári a všetci nesudcovia, ktorí si budú chcieť (aj môcť) vybavovať účty so sudcami. Obdobne, ako komunisti po februári 1948, aj Matovičova nekompetentná vláda diletantov si pod rúškom plnenia vládneho programu prispôsobuje ústavu, zákony, predpisy, pravidlá i personálne nominácie. Tak, aby uchopila i ovládla moc pod Tatrami neodvratne. A na dlhé roky.
Kresba: Ľubomír Kotrha
Návrh zjavne vychádza z nedávnych skúseností boja proti Ficovej vláde Smeru a z pragmatických politických potrieb. Ohýba právo v záujme pomsty, odplaty a tých najprimitívnejších cieľov. Neprekvapuje, že nový zákon posilňuje právomoci prezidentky, veď Mária Kolíková priznala, že viacero tém a otázok vopred konzultovala s nájomníčkou Grasalkovičovho paláca. V rámci antiblokačného systému dáva zmena ústavy hlave štátu možnosť priamo rozhodnúť a dosadiť do Ústavného súdu „svojich ľudí“. Prezidentka dokonca môže nahradiť parlament a urobiť si vypočutie kandidátov na ústavných sudcov sama. Pochopiteľne, narýchlo a formálne, ale tak, aby sa nenarušilo zdanie demokracie… Bude zaujímavé sledovať medzirezortné pripomienkovacie konanie, no ešte viac reakcie európskych orgánov. V prípade Poľska i Maďarska sa ozývali a dodnes veru ozývajú dosť nahlas. Uvidíme, ako sa postavia k Slovenskej republike, veď o jej konzervatívnej vláde sa v kuloároch svetovej politiky hovoria vtipy už polohlasom. Ako zareagujú uznávané svetové autority, až sa dozvedia, že Súdna rada SR sa stáva „svätou inkvizíciou“, ktorá bude preverovať aj majetkové priznania sudcov, bude mať možnosť prezerať si osobné účty majiteľov v talároch? Dokonca bude môcť vyšetrovať a vypočúvať blízke osoby sudcov, posudzovať ich „spoľahlivosť“ (zrejme len iný výraz pre označenie poslušných a lojálnych Obyčajných Zaľudí v systéme justície). Zdá sa, že Kolíkovej kreativita je väčšia ako jej húževnatosť a cieľavedomosť. Súčasná ministerka spravodlivosti odvážne prekračuje doterajšie medze a bezhlavo sa púšťa i do retroaktívneho dobrodružstva. Napríklad pri hlúpom nariadení spätnej kontroly všetkých aj starých diplomových prác…
No kritické pripomienky Klubu 500 k ekonomickým opatreniam počas koronakrízy a tvrdé slová šéfa železiarov z Podbrezovej Sotáka zrejme inšpirovali ministerku a jej adlátusov v budove bývalého Zváračského ústavu. Legislatívni veršotepci zavádzajú trestný čin „ohýbania práva“. Podľa neho sa bude môcť trestať nielen sudcovský darebák či korupčník v justícii, no tiež zneužívať na subjektívne posudzovanie a odstavenie každého nepohodlného sudcu. Novinkou je zrušenie imunity sudcov i to, že o ich vzatí do väzby už nebude rozhodovať Ústavný súd SR. Načo aj, keď si vládna mašinéria pre svojich ľudí medzitým zriadi Najvyšší správny súd. Zatiaľ nie je určené jeho sídlo, no predpokladám, že ním bude hlavné mesto. Aby na jeho chod a výsledky mohla dostatočne slušne dozerať bratislavská kaviareň. Že tento nový útulok pre politických bezdomovcov a skrachovaných straníckych nomádov nemá disciplinárny poriadok? Že verejnosť nepozná spôsob kreovania či personálneho obsadenia jednotlivých senátov tohto nového orgánu? Maličkosť! Prijme sa to na jeseň zrýchleným konaním v parlamente… Zrejme nikoho neprekvapuje, že aj táto Kolíkovej reforma je previazaná s tzv. podnikateľským kilečkom Richarda Sulíka. Veď svojich najvernejších, ktorí rýchlo a nadlho odsúdia všetkých obyčajných nepriateľov vládnej garnitúry, bude potrebné mimoriadne odmeniť. Takže vstanú noví Urválkovia…
A čo vekový cenzus 65 rokov? Ten veru môže priniesť rôzne reakcie. Od tichej nevôle a otvoreného nesúhlasu až po organizovaný bojkot. Mimo Kolíkovej scenára sa môže stať, že sa nájde povestných „sedem statočných“, ktorí z Matovičovho reformného autobusu radšej vystúpia ešte pred vypravením na trať. Nemám vešteckú guľu, no naisto viem, že slovenské súdnictvo si bez 700 statočných sudcov (čo by bola polovica súčasného stavu), ktorí zo seba nenechajú urobiť ovce, rozhodne neporadí. Najzaujímavejšou je preto odpoveď na otázku, ktorú nik z prítomných novinárov na tlačovke ministerke nepoložil. Ráta Kolíkovej reforma s personálnym kolapsom? A to nielen pre zavedenie vekového stropu. Sudca v talári bez vzdelania, skúseností, sebavedomia, čistého svedomia, adekvátneho platu a bez viery v spravodlivosť bude len strašiakom do makového poľa pri Trnave. Lebo už rímsky stoický filozof Seneca postrehol, že: „Štáty bez spravodlivosti nie sú nič iné než rozsiahle bandy.“
