Chcem reagovať na dva rozhovory (zo 16. marca a 16. augusta). Boli to rozhovory s prof. Ivanom Laluhom.
V oboch rozhovoroch prof. Laluha opakovane tvrdí (o telefonáte L. Brežneva A. Dubčekovi, citát je zo 16. marca – pozn. red.): „… Okrem odvolávky S. Rybasa na svedectvo V. Falina, že telefonát 16. 8. sa udial štyri dni po zasadaní predsedníctva ÚV KSČ, teda vrcholného mocenského orgánu. Podľa toho by to malo byť 12. 8. Táto téma je našimi historikmi dobre spracovaná a nikde sa nenachádza zmienka o nijakom zasadaní 12. augusta (zvýraznil E. K.), po ktorom akože mal nasledovať telefonát 16. augusta…“
Dovoľujem si upozorniť, že 12. augusta bolo zasadanie predsedníctva ÚV. Bolo to 92. zasadanie P-ÚV KSČ. Okrem iného, prerokovávala sa tam napr. tzv. Kašparova správa (Zpráva o současné politické situaci v ČSSR a podmínkách činnosti KSČ. ) a tiež Správa o vývoji situácie v Prahe v dobe od 8. do 12. augusta. Túto dokonca predkladal Dubček.
Je to zdokumentované!
Pretože nie som historik, tak si kladiem otázku: je to výraz nevedomosti, alebo zahmlievania udalosti…? Z toho dôvodu i tá možnosť telefonátu zo 16. 8. 1968 podľa Falina je celkom akceptovateľná!
Prof. Emil Kormuth, Durban, Južná Afrika
P.S.
Spomínaná časť rozhovoru Dubčeka s Brežnevom z 13. 8. 1968 a v nej Dubčekovo vyjadrenie: „...tak si prijmite také opatrenia, ktoré vaše politbyro považuje za nutné“, určite nepredstavuje priame pozvanie, ale indikuje úplne jasne, že vedenie KSČ a Dubček osobne nezvláda domácu situáciu, či už po stránke taktickej a už vôbec nie po stránke strategickej! Takže môžeme to brať ako „nepriame pozvanie“!!!
Kto sa len čo chvíľku „motal“ v politike, vie, čo takéto nepremyslené a zle formulované výroky dokážu spôsobiť! Ale asi i tu v takej turbulentnej dobe platilo pravidlo – že „ľudia dorastajú napokon do funkcii, na ktoré nestačia!“ a platilo to i pre osobu Dubčeka! A „odskákali“ si to dve generácie!
