Základnou charakteristikou diskusie okolo súčasnej imigračnej vlny je jej prvoplánovosť a neschopnosť, resp. neochota položiť si otázky prekračujúce horizont niekoľkých mesiacov či málo rokov. Inak povedané, dnes a denne sme kŕmení osudmi utečencov, ktorí utekajú pred vojnou. Množstvo skutočných často i srdce drásajúcich príbehov však neodpovedá na dlhodobejšiu perspektívu riešenia tohto problému.
Oficiálna verzia, ktorej však nikto neverí (asi ani tí, čo ju hlásajú), je, že utečenci ostanú v Európe len do čias, kým bude trvať vojna a po nej sa všetci vrátia do mierovej vlasti a s novým elánom budú budovať z ruín svoju Sýriu, Irak či Afganistan. Takéto teórie, samozrejme, neobstoja ani ako rozprávky pre dospelých. Dnes všetci dobre vieme, že absolútna väčšina migrantov, ktorí sa dostanú do západnej Európy, ju už neopustí, ale postupne sa stanú plnoprávnymi občanmi so všetkými právami a nárokmi, či už politickými, náboženskými a podobne.
A práve vtedy môže nastať problém. Nakoniec, netreba veci teoreticky modelovať, minimálne vo Francúzsku, ale aj v Británii či v Holandsku už máme jasné príklady, čo nastane. Je fakt, že väčšina z prvej generácie utečencov je viac-menej vďačná krajinám, ktoré ich prichýlili a poväčšine sa voči týmto hostiteľským krajinám správa lojálne. Problémom tejto migrácie je, že je príliš masová, aby sa mohla rozriediť vo väčšinovej spoločnosti a navyše má jasnú a jednoznačnú tendenciu ku getoizácii. Je málo pravdepodobné, že sa táto imigrácia premení v taviacom kotle (melting pot) na nových európskych občanov, na novú generáciu, ktorá príjme hodnoty a životný štýl väčšinovej spoločnosti, obohatí ju a bezproblémovo sa integruje.
Môžeme očakávať presný opak. Na okrajoch veľkomiest sa vytvoria getá, v ktorých bude vyrastať vykorenená generácia s veľmi otáznou perspektívou. Je dosť pravdepodobné, že značná časť imigrantov sa len ťažko bude presadzovať na veľmi konkurenčnom trhu práce. Bude to o to ťažšie, že moderná poznatková spoločnosť vytvára relatívne málo pracovných miest s nízkou kvalifikáciou. Ponuka nízkokvalifikovanej pracovnej sily bude, naopak, veľmi veľká, čo logicky bude viesť k ďalšiemu znižovaniu platov u takýchto profesií. Práve masívny prílev nízkokvalifikovanej pracovnej sily v relatívne krátkom čase vytvorí podmienky na nové masívne skupiny sociálne vylúčených komunít.
Následky potom budú jasné. Druhá a tretia generácia týchto migrantov vyrastajúca zväčša v sociálno-patologickom prostredí bude frustrovaná, vykorenená, neschopná uplatniť sa v danej spoločnosti, a teda veľmi náchylná na radikálne riešenia. Masová dostupnosť satelitných televízií či internetu, v ktorých radikálni imámovia budú permanentne chrliť oheň a síru na dekadentnú západnú spoločnosť, potom ľahko a masovo zradikalizuje migrantov druhej a tretej generácie. Dôsledky budú jednoznačné. Vznikne relatívne masívna skupina moslimov hľadajúcich svoju už takmer stratenú identitu, ktorí svoj hnev obrátia proti spoločnosti, ktorá ich prijala, ale nedokázala naplniť ich často nerealistické očakávania. Práve z týchto mladých mužov s európskym občianstvom, a teda aj s európskymi pasmi sa stanú vhodné obete najradikálnejších islamistických skupín, ktoré môžu postupom času ohrozovať samotnú podstatu európskej civilizácie.
Nakoniec už dnes máme množstvo príkladov, že práve európski moslimovia tvoria značnú časť regrútov Islamského štátu. Ak si pritom uvedomíme, že moslimských migrantov striktne odmietajú bohaté a relatívne málo ľudnaté arabské štáty ako Saudská Arábia, Katar, Kuvajt či Omán, môže sa zdať, že jednostranná migrácia do Európy nie je ani tak náhoda, ale veľmi premyslený zámer. Korunu všetkému nasadila ponuka Saudskej Arábie, že bude v Nemecku financovať výstavbu 200 mešít. Každý kto pozná extrémne radikálny wahábistický islam, ktorý sa praktikuje v Saudskej Arábii, si vie veľmi ľahko domyslieť dôsledky.
To čo sa nepodarilo Mohamedovi a jeho nasledovníkom, teda kolonizovať srdce Európy, by sa mohlo za nepatrný zlomok nákladov podariť súčasným migrantom finančne podporovaným extrémne konzervatívnymi despotickými monarchiami z Arabského polostrova. Je teda najvyšší čas, aby sa aj o tomto aspekte migračnej vlny začalo vážne diskutovať.
Komentár vyšiel aj v SNN
