Britský historik Eric Hobsbawm nedávno poznamenal, že 21. storočie už začalo a to roku 1989. V tomto konštatovaní je kúsok pravdy a predovšetkým pre európsku sociálnu demokraciu bol rok 1989, ktorý priniesol rozpad komunistickej diktatúry a zároveň viedol k vzniku alebo obnoveniu sociálnodemokratických strán v rozličných európskych krajinách, osobitne významný. Konkurencia medzi sociálnou demokraciou a takzvaným reálnym socializmom sa v Európe prakticky skončila a sociálnodemokratické strany sú prakticky vo všetkých európskych krajinách najdôležitejšou silou, ktorá sa nachádza naľavo od stredu politického spektra.
CENTRÁLNA HODNOTA
Podstata sociálnej demokracie sa dá previesť na jednu centrálnu hodnotu a totiž na hodnotu dôstojnosti človeka. Dôstojnosť človeka je archimedovským bodom našej politiky.
Kto mučí človeka, alebo zle zaobchádza s bezbranným človekom, previnil sa voči základnej myšlienke socializmu viac ako keby porušil ktorýkoľvek bod sociálno-demokratického straníckeho programu.
Dôstojnosť človeka však nesmie zostať izolovaným postulátom, je ju potrebné presadiť, musí sa stať spoločenskou realitou a je ju potrebné brániť. Toto je však možné len vtedy, keď dôstojnosť človeka je začlenená do základných hodnôt a základných práv ako je sloboda, rovnosť, spravodlivosť, solidarita a demokracia. To sú aj stavebné kamene sociálnodemokratickej spoločnosti, pričom socializmus v počiatočných fázach svojho vývoja videl vývoj dejín príliš mechanicky.
NEVYHNUTNOSŤ A SLOBODA
Často sme sa stretávali s názorom, že vývoj od kapitalizmu k socializmu zodpovedá historickej nevyhnutnosti a že tento vývojový proces skončí práve pri beztriednom, socialistickom spoločenskom poriadku. Vo svetle toho, čo sa dialo v 20. storočí, keď vezmeme do úvahy chybný vývoj komunizmu, v zmysle kritického racionalizmu a nakoniec aj z vlastnej historickej skúsenosti sme sa naučili, že takýto pohľad by bol nesprávny.
Cieľom demokratického socializmu nie je realizovať určitý spoločenský poriadok v istom čase, už preto nie , že historický proces sa nedá riadiť, ale ide o to, aby sme v dynamicky sa rozvíjajúcej spoločnosti si uchovávali určité základné práva a základné hodnoty a urobili z nich určujúce prvky nášho spoločenského poriadku. Vieme, že z riešenia jedného problému vznikajú nové problémy, a že z realizácie sociálnodemokratických cieľov vyplynú ďalšie ciele, teda že sociálnu demokraciu musíme chápať nie ako statický, ale dynamický element spoločnosti. Sociálnodemokratická politika je stálou úlohou, ešte stručnejšie by sme mohli povedať, že sociálna demokracia je stálou evolúciou a reformou. Toto je aj dôvod, prečo mal Ralf Dahrendorf pravdu, keď naše storočie označil za storočie sociálnej demokracie, nemá však pravdu, keď si myslí, že potenciál sociálnej demokracie je už vyčerpaný.
MEDZI DVOMI STOROČIAMI
Opak je pravdou. Problémy na začiatku 21. storočia si rovnako, ak nie viac vyžadujú sociálnodemokratické riešenia, tak ako to bolo na začiatku tohto storočia. Myšlienky demokratického socializmu vznikli v 19. storočí, museli vzdorovať nepriazni nášho storočia, predovšetkým fašistickému a komunistickému teroru a svoju účinnosť dosiahnu až v 21. storočí. Sociálna demokracia sa teda nemôže uspokojiť s tým, že vypracuje pokrokový program a bude vystupovať za jeho uskutočnenie. Sociálna demokracia musí predbiehať svojimi cieľmi pokrok spoločnosti. Rozdiel medzi sociálnodemokratickými cieľmi a faktickými podobami spoločenského vývoja sa nemôže zmenšovať. Veď len z napätia medzi tým, čo chceme a tým, čo je, vzniká sila k zmene spoločnosti.
Program sociálnej demokracie je založený na určitej predstave o človeku. Podľa tejto predstavy je človek rozumná bytosť, schopná zodpovedného konania. Všetci ľudia majú rovnaké práva a rovnaké povinnosti. Dejiny sú otvoreným procesom, ktorý obsahuje možnosti a riziká a vytvárame ich my vo vzájomnom pôsobení s našim prostredím.
O ČO IDE
Zásady si prirodzene vyžadujú konkretizáciu a realizáciu. Preto by som chcel upozorniť na niekoľko bodov, na ktoré sa sociálna demokracia musí na prahu nasledujúceho storočia sústrediť.
1. Demokracia a ľudské práva Demokracia nie je prostriedkom k dosahovaniu nejakého účelu. Je účelom sama v sebe. Je výrazom faktu, že rovnakú hodnotu a rovnaké práva ľudí berieme vážne. Demokracia nesmie existovať len na papieri, musí byť spoločenskou realitou. Musí umožňovať mierovú zmenu vlády a musí byť spojená so slobodou vyjadrovania.
2. Práca Práca pre nás nie je len zložkou pracovného procesu, má osobitný význam pre rozvoj osobnosti, pre sebavedomie človeka a pre vedomie jeho vlastnej hodnoty a práve preto, že práca nie je len jednou z položiek v nákladoch, tak práca, zamestnanosť a nezamestnanosť nemôžu byť prenechané len trhovým mechanizmom. Boj proti nezamestnanosti je preto centrálnou úlohou tak na národnej ako aj na medzinárodnej úrovni.
3. Sociálna spravodlivosť K programu a k úlohám modernej sociálnej demokracie so samozrejmosťou patrí aj cieľ sociálnej spravodlivosti, teda spravodlivého rozdeľovania spoločenských šancí a statkov. To sa vzťahuje tiež na spravodlivý prístup k vzdelaniu, k príjmom a majetku. Nejde tu o nivelizáciu, ale o boj proti tendencii zväčšovať rozdiely v príjmoch.
4. Kvalita života a zdravie Stále väčšiu váhu v programoch sociálnodemokratických strán majú hodnoty kvality života a zdravia. Sme zodpovední za náš vzťah k životnému prostrediu a za život nasledujúcich generácií. Keď chceme pestovať naše životné prostredie, tak nesmieme spotrebovať viac zdrojov ako vieme nahradiť alebo obnoviť. Dôležitými nástrojmi na budúcnosť orientovanej politiky životného prostredia je dopravná politika a rozsiahla ekologizácia daňového systému.
5. Rovnosť šancí Hlavným cieľom sociálnej demokracie v nasledujúcich rokoch a desaťročiach bude utvárať spoločenské podmienky tak, aby muži a ženy mali rovnaké šance a možnosti. Štrukturálne podmienené znevýhodnenie žien v našej spoločnosti musíme znížiť a nakoniec odstrániť dôslednou politikou rovnoprávnosti.
6. Základným bodom v politických sporoch s konzervatívcami a liberálmi budú na nasledujúcich rokoch a desaťročiach diskusie o úlohe štátu a o modernom chápaní štátu. Nemôžeme poprieť, že v minulých desaťročiach sociálni demokrati v mnohých prípadoch mali silnú tendenciu preniesť riešenie mnohých problémov jednoducho na plecia štátu. Výsledkom bol nárast byrokracie a fakt, že stále rastúca časť národného produktu bola použitá pre štátne úlohy a štátne výdaje.
Tendencia, ktorá sa objavila v posledných rokoch pod heslom „štíhleho štátu“, v ktorej ide o zníženie úlohy štátu, však stále viac vedie do slepej uličky. Nie je pravda, že spoločnosť je organizovaná o to lepšie, o čo menej úloh má štát plniť v tejto spoločnosti.
Bolo by nesprávne štát považovať za protivníka alebo za parazita, ktorému ide len o mrhanie majetkom občanov. Pravdou je, že štát má plniť rozhodujúce úlohy vo vyrovnávaní záujmov v spoločnosti, že štát je nevyhnutný pre sociálnu súdržnosť a pre sociálnu bezpečnosť a musí plniť aj rad ďalších funkcií, keď v našej spoločnosti majú mať dostatočné životné šance a prijateľné životné podmienky nielen skupiny s dobrými príjmami, ale aj sociálne slabí. Neveríme teda, že zníženie úlohy štátu v spoločnosti je hodnotou samou osebe. Prirodzene, že existuje nebezpečie prílišnej regulácie a byrokratizácie, ale to znamená len toľko, že by sme nemali diskutovať o tom, či má byť regulácie viac alebo menej, ale o tom, aby regulácia bola lepšia, zmysluplnejšia a menej nákladná.
7. Projekt Európa Myšlienkové dedičstvo demokratického socializmu sme vždy chápali ako odmietnutie šovinizmu a úzkoprsého nacionalizmu. Ak je pravdou, že všetci ľudia sa rodia s rovnakými právami a dôstojnosťou – a to je pravda – potom je tu miesto pre patriotizmus a lásku k domovine, nie však pre nacionalizmus a šovinizmus. Preto sa aj sociálni demokrati môžu plne identifikovať s projektom Európskej únie. Vytvorenie priestoru, v ktorom je možná hospodárska spolupráca bez ohľadu na hranice národných štátov a kde sa všetky konflikty riešia rokovaním a kde nie je možné násilné riešenie konfliktov, je dobrým sociálnodemokratickým projektom a súhlasíme s tendenciou rozširovať tento priestor. A preto je aj správne energicky a s rozvahou pracovať na rozšírení Európskej únie. A pretože toto rozšírenie je spojené aj so zmenami v štruktúrach, musíme rozmýšľať aj o vzdialenejšej budúcnosti Európskej únie. Podľa môjho názoru sa Európska únia bude zo spolku štátov stále viac meniť na spolkový štát so spoločnými politikami, so silným parlamentom, a preto by sme mali začať diskutovať o európskej ústave.
POSTOJ KU GLOBALIZÁCII
Je ešte mnoho dôležitého, o čom by bolo potrebné hovoriť. Nehovoril som o vzdelaní a vede, nehovoril som o kultúre a o modernej politike rozvoja technológie. Za osobitne dôležitú považujem otázku globalizácie. Mnohí z nás považujú globalizáciu za niečo, čo nás ohrozuje. Sociálna demokracia si už na začiatku tohto storočia napísala na svoje zástavy heslo internacionalizmu a pokúšala sa rozmýšľať o problémoch sveta bez ohľadu na hranice národných štátov. Práve preto sa musíme na začiatku nového storočia konštruktívne a pozitívne vyrovnať s fenoménom globalizácie. Je pravdou, že moderná technológia viedla ku globálnej vzájomnej závislosti, k svetovej spoločnosti. Tak isto je však pravda, že práve Európa má dobré šance presadiť sa v tomto globálnom priestore. Hospodárska kríza v Ázii mala na Európu relatívne malý vplyv a som presvedčený, že v nasledujúcom storočí aj krajiny Ázie a Latinskej Ameriky budú hľadať odpoveď na svoje problémy v myšlienkovom dedičstve sociálnej demokracie.
Autor je predsedom rakúskeho parlamentu
