Hlavní architekti

Koľkokrát sa zahľadím na výzor ulíc a budov nášho hlavného mesta, ale aj iných miest a mestečiek, toľkokrát sa v duchu pýtam, načo sú dobré diskusie okolo ich hlavných architektov. Po prvé ich podľa toho, čo vidíme, že okolo nás denne vyrastá, nikto neberie vážne, po druhé sú absolútne zbytoční. Tí, ktorí majú na to, aby stavali, si beztak robia, zákon-nezákon, čo a kde chcú. A nikto, ani hlavní architekti, ich neprinúti, aby to, čo nezákonne postavili, odstránili. Rovnako ako tých, ktorí už postavené hyzdia veľko- i maloplošnými reklamami a inými -mamami zmyslov. Nedávno sa napríklad rozpútala neproduktívna vrava okolo plánu zbúrať hotelovo-obchodný komplex v centre Bratislavy. Neproduktívna, lebo poznajúc naše pomery, vrava-nevrava, v zápase o zachovanie tejto pamiatky modernej architektúry zvíťazí aj tak ten, kto dá za možnosť usadiť sa na lukratívnom mieste v centre hlavného mesta viac. A podľa všetkého nielen do mestskej kešene. Na Slovensku sme predsa bez začervenania ochotní za povestnú misu šošovice či tridsať strieborných, ba za oveľa menej, predať, ako sa vraví aj vlastnú mať. Presne tak, ako sme v centrách miest a obcí, ale aj na poliach okolo ciest predali všetko, na čo sa dajú umiestniť reklamné pútače. Keby reklamy zakrývali len špinu a neporiadok, s ktorého odstraňovaním z našich námestí, ulíc, ale aj vlastného vnútra sa u nás zvyčajne nijako osobitne neponáhľame, mohli by sme sa možno aj tešiť. Lenže ak zakrývajú aj to, čo by sa malo a mohlo pokladať ak už nie za tvár miest, tak aspoň budov, sú diskusie o potrebe hlavných architektov – ale aj platenie ľudí na ich postoch – naozaj zbytočné. Ak už nie poctivejšie (lebo by sme tým priznali, kto a čo je v našich mestách, mestečkách, obciach, ale aj na poliach a v lesoch naozaj architektom, urbanistom, no predovšetkým pánom), bolo by určite ekonomickejšie zamestnať na miestach hlavných architektov alebo architektov všeobecne – reklamných manažérov. A budovy by sa mohli stavať z reklamných bilboardov. Na súčasnej tvári našich miest by to v podstate veľa nezmenilo. Ba takéto budovy by možno podstatne menej ako čisté línie elegantných architektonických prvkov lákali aj sprejerov, ktorí sú v starostlivosti o módny vzhľad budov, pravda, podľa svojho gusta, usilovní aspoň tak, ako produkovatelia reklám. To všetko by však ešte vždy neboli všetky muchy, ktoré by sa takouto ranou z milosti, udelenou ako sa zdá bezmocným hlavným architektom, dali zabiť. Veď ak by sa mali reklamné plochy vyrábať na stavebné účely, a teda vo veľkom, mohlo by vzniknúť nové dynamické a perspektívne priemyselné odvetvie – výroba reklamných panelov. A bolo by aj po nezamestnanosti. Lebo reklama, na rozdiel od migrujúcich svetových automobiliek, by od nás sotva niekedy ušla.